Patrik Ness je celosvetovo uznávaný a oceňovaný spisovateľ. Píše najmä pre deti a tínedžerov, no jeho knihy si vychutnajú aj skôr narodení čitatelia. Napísal taktiež dva romány určené dospelým a jedným z nich je Noc žeriava. Ness si získal moje srdce YA knihou Sedem minút po polnoci. Nie je úplne jeho dielom. Po smrti spisovateľky Siobhan Dowd bol oslovený, či by podľa jej podrobného námetu a poznámok nedopísal začatú knihu. Po prvotných pochybnostiach sa do toho pustil a výsledkom je úžasný a silný román. Pozrela som si aj film, ba, dokonca, počas minuloročného lockdownu, aj divadelné predstavenie jedného britského divadla. V anotácii je uvedené že Noc žeriava je magický príbeh inšpirovaný prastarými japonskými mýtmi. Patrik Ness pozná mýtus, ktorý bol prvotným impulzom k napísaniu románu, od detstva. Rozprávala mu ho učiteľka v škôlke. Predstavte si, že ho tak dlho nosil v hlave! Knihu publikovalo vydavateľstvo Lindeni v preklade Zuzany Trstenskej. Prvá kapitola akoby vypadla z rozprávkovej knihy. Povedala som si, ok, bude to zrejme fantasy. No nie je. Aj napriek fantastickým prvkom ju do tejto kategórie zaradiť nemôžeme. Ja som ju vnímala ako jedno veľké a krásne podobenstvo, rozprávku pre dospelých, ktorá rozplače, aj pohladí. Ukazuje, že všetko je možné a zázraky sa dejú neustále, hoci si tú podanú magickú ruku len predstavíme, alebo sa nám prisnije. Frustrovaný, rozvedený a osamelý skoropäťdesiatnik Georg žije v Londýne. Je to ten typ muža, s ktorým sa ženy vždy rozchádzajú, pretože je strašne milý. Veď poznáte túto hlúpu frázu… Zo začiatku vám môže ísť pekne na nervy a ku koncu zas. Ako majiteľ malej tlačiarenskej firmy sa popri práci denne venuje zriedkavej záľube – zo stránok kníh vyrezáva miniatúrne objekty. Jeho dcéra Amanda je už sama matkou malého synčeka. Kontakt s otcom udržiava sporadicky, viac-menej ho vída iba vtedy, keď chce postrážiť syna. Je nešťastná, cíti sa osamelo, lebo si nikdy nedáva pozor na jazyk, čím plaší všetkých potenciálnych záujemcov o vzťah či priateľstvo. Stále miluje bývalého manžela a nevie sa s tým vysporiadať, hoci ho od seba doslova odohnala. Ani jeden nie je vyslovene sympatickou postavou, skôr vás na oboch môže neustále čosi iritovať. Ich posun v príbehu je však výrazný. Páči sa mi, ako autor necháva svoje postavy dozrieť a zmeniť sa. Na Amande je najsympatickejšie, že svojho syna ľúbi tak veľmi, že by roztrhala zem na kusy, keby sa mu niekto odvážil ublížiť. Jedného dňa vstúpi do Georgovho obchodíku záhadná Kumiko s ponukou na spoluprácu. Je umelkyňa a tvorí prekrásne obrazy z jemného peria. S Georgovými papierovými výrezmi majú šancu stvoriť niečo nevídané. A veru aj stvoria! Spoločné výtvory disponujú zvláštnou mocou, dokážu zalomcovať každým, kto sa na ne pozrie. Niekedy má drobnosť moc meniť ľudí nevídaným spôsobom. Kumiko pozitívne pôsobí nielen na Georga ale aj na Amandu. Obaja sa pod jej vplyvom menia. Či k lepšiemu, to posúdite sami. Ness prichádza s motívom bezhraničnej aj zničujúcej lásky. Iba ten, kto miluje a nesnaží sa druhého vlastniť, môže byť odmenený. Je to román o láske partnerskej, rodičovskej a priateľskej, o živote – jeho radostiach aj strastiach. Keď sa doň ponoríme dostatočne hlboko, zistíme, že je o každom z nás. Do príbehu je vložených tridsať dva častí japonského mýtu o láske medzi Žeriavou paňou a Vulkánom, ktorý zasahuje aj do životov všetkých troch protagonistov. No poetika, ktorá sedí v mýte ako klobúk na hlave, sa krúti ako neposlušné kučery vo vetre v ostatných častiach knihy. Autor nie vždy dosť funkčne zahlcuje text množstvom krkolomných viet, ktoré som si musela prečítať aj dvakrát, aby dávali zmysel. Nájdeme v ňom veľa pekných myšlienok (môže sa však stať, že sme ich už čítali kdesi inde), no, žiaľ, aj klišé. Moja malá rada pre nových čitateľov: Skôr ako začnete čítať, pozrite si link na umelkyňu Su Blackwellovú uvedený vzadu v autorskej poznámke, ktorá tvorí niečo podobné ako George. Kto má rád poetické príbehy, šmrncnuté rozprávkami a mýtmi, ten si príde na svoje. Dej plynie pomaly, napätia je v ňom tak akurát, mnoho sa skrýva medzi riadkami a možno budete musieť prižmúriť oko nad konaním postáv, pretože ľudia sú nedokonalí. Azda pocítite mocnú túžbu chytiť všetkých troch za rameno a potriasť nimi, nech sa spamätajú. Aj v tomto spočíva majstrovstvo literatúry – vzbudiť rôzne emócie, aj tie negatívne :-). Prím nehrá iba láska, ale najmä odpustenie. Istotne ste už počuli o Efekte motýlích krídel. V románe Patrika Nessa však krídlom mávne žeriav a stane sa niečo nepredstaviteľné.

George je štyridsiatnik, čiže má ako-tak usporiadaný život. So svojou bývalou manželkou udržiava priateľský vzťah, rovnako aj so svojou dcérou. Skutočnú radosť mu prináša čas strávený s vnukom a tvorenie všakovakých tvarov zo stránok starých kníh. A hoci vie, že jeho život nie je dokonalý, akosi mu stačí. Jedného večera sa však v jeho stereotype čosi zmení – v noci nájde vo svojej záhrade zraneného žeriava, a tým, že sa mu rozhodne pomôcť, spustí lavínu udalostí, ktoré ovplyvnia celý jeho život. Nájsť v záhrade zranené zviera nie je až také výnimočné a rada si myslím, že väčšina ľudí by konala tak, ako George – rozhodla by sa tomuto zvieraťu nejako pomôcť. Lenže žeriav nie je zviera, ktoré by ste videli každý deň, a tak sa v Georgeovi objavila aj pochybnosť, či to všetko náhodou nebol aj sen. Každopádne sa ale práve touto udalosťou s jeho životom začne niečo diať. Stretne záhadnú ženu menom Kumiko, ktorá jednoducho vstúpi do jeho obchodu. Kumiko je tajomná, George o nej veľa nevie, no napriek tomu sa v jej prítomnosti cíti dobre. Je sám sebou, je spokojný a zrazu túži byť oveľa lepší, než bol doteraz – pretože to sa niekedy stáva, že stretneme človeka takého láskavého a obetavého, že sa aj vy podvedome snažíte byť o čosi lepší. Kumiko okrem toho so sebou nesie aj závan umenia, nakoľko je to práve ona, kto pozdvihne Georgeov trochu tajný koníček, v podobe vyrezávania zo starých kníh, na novú úroveň a ukáže mu, že sa za svoje diela nemusí hanbiť. Pretože sa z nich vždy môžu stať umelecké diela. Kumiko je však osoba, ktorá neovplyvňuje len Georga, ale skrz jeho rozprávanie aj ostatných, napríklad aj jeho dcéru Amandu. Táto mladá žena je pritom na jednej strane pomerne spokojná matka štvorročného chlapčeka, ktorého nadovšetko miluje, ale na tej druhej je aj večne nahnevaná rozvedená žena. Pretĺka sa každým novým dňom, pričom stále v nej prebýva obava, že s ňou je niečo v neporiadku, keď si nedokáže získať dlhodobých priateľov, ktorí by ju mali radi presne takú, aká je – večne nahnevanú, s istou dávkou uštipačnej nenávisti, no zároveň zraniteľnú a nesmierne osamelú. Občas to pritom vyzerá, že Amanda je vlastne vo svojej osamelosti šťastná a vníma to ako svoj osobný trest. Až kým aj do jej života nezasiahne Kumiko a neukáže jej, že by sa nemala báť vidieť samú seba takú, aká je, pretože má všetko, čo potrebuje aj bez uznania ostatných. Osudy týchto dvoch postáv, dcéry a otca, sa na stránkach navzájom prepletajú a ovplyvňujú, vlastne sa dopĺňajú. A na pozadí ich životov sa odvíja ešte jeden príbeh – príbeh rozprávaný prostredníctvom tridsiatich dvoch obrázkov, kde je možné zahliadnuť osud krásnej panej a nahnevanej sopky. Pričom pani túži po láske a spoločnosti, po hrejivom náručí a dúfa, že to nájde v náručí sopky, ktorá ju však zraňuje a sklamáva a hoci nejako tušia, že sa k sebe vlastne nehodia, neustále ostávajú spolu, pretože ak nebudú patriť sebe navzájom, nebudú patriť ani nikomu inému. Najskôr sa zdá, že tento príbeh vlastne s knihou nemá nič spoločné, no neskôr sa objavili isté maličkosti, ktoré ma prinútili pochybovať a neskôr som podvedome začala hľadať, kto z postáv v knihe je krásnou paňou a kto sopkou. A tam, niekde medzi nádherne magickou metaforou a ďalšou triviálnou príhodou vystrihnutou zo stereotypného života, som si uvedomila, že čítam len jeden príbeh, nie dva. Pretože takí sme my ľudia – ukrývajú sa v nás panie hladné po láske, láskavé a krehké, niekedy neisté, ktoré sa boja načiahnuť po tom, po čom skutočne túžia, pretože sa v nich ukrývajú občas pomstychtivé sopky pripravené vybuchnúť. Avšak táto kniha mi nemala ukázať, že keď príde výbuch, pani už nikdy nebude šťastná. Skôr mali ukázať to, že ak o to budeme stáť, môžeme dosiahnuť odpustenie za svoj výbuch, pretože sme ho hodní – rovnako ako sme hodní šťastia a spokojnosti, ktoré sa občas tak veľmi obávame prijať, hoci ho máme na dosah. Noc žeriava je krásne metaforickým príbehom nielen o ľudskej prirodzenosti. Autor mi ponúkol opäť ďalšie hlboké zamyslenie ukryté v šate magického realizmu. Pričom tentoraz osudy bežných ľudí preplietol s čarovným príbehom o láske a sebaobetovaní vystrihnutým priamo z japonských rozprávkových kníh. Avšak nakoniec sa ukázalo, že Patrik Ness, rovnako ako kedykoľvek predtým, sa mi snažil povedať niečo iné – že každý človek má právo na šťastie a spokojnosť, bez ohľadu na to, ako veľmi o tom pochybuje, a že cesta k vykúpeniu vedie cez odpustenie, ktoré môže začať niečím úplne bezvýznamným. Napríklad aj zraneným žeriavom v záhrade.

Najprv som si hovorila, aké hlúpe a nezmyselné bolo toto čítanie, no neskôr som sama sebe nadávala, aká hlúpa a bez zmyslu som bola pri čítaní. The Crane Wife je asi výstižnejší titulok ako Noc žeriava, avšak stále je tam žeriav, takže v pohode. :D No možno by to čitateľovi trošku napovedalo, aby nebol povrchný a počkal na ten správny čas pre pochopenie. Bohužiaľ, mojim najväčším problémom je ešte stále moje dochádzanie domov z Prahy po knižky, avšak ako som pred nedávnom prekonala moju čitateľskú krízu, som do čítania celá pobláznená a túto knižočku som zhltla ešte cestou vlakom naspäť. Bola taká chytľavá, že ani únava ma vo vlaku nezaujímala viac, než prísť tejto záhadnej knižke na kĺb a musím teda povedať, že ma dostala. Nebola som zvyknutá čítať takéto plnšie knižky, avšak teraz viem, že to bola chyba a najmä knižky od Patricka Nessa sa dostali na vrchol môjho osobného rebríčka najchytľavejších kníh, pretože ešte som do rúk nedostala takú, ktorá by ma sklamala. Pri tomto autorovi je kúpa stopercentnou šancou úspechu. Hlavné postavy sú v zrelom veku a prinášajú čitateľom múdrosť z ich životných ciest. George je predstaviteľom pokojného a nekonfliktného životného štýlu. Aj keď je priveľmi milý, dokáže sa postaviť za sovj zázor. Je však hlavným trpiteľom tejto knižky. Kumiko je zas utiahnutým introvertom s tajomstvami, Rachel je prudkým a výbušným človekom, Amanda čudným prchkým stvorením avšak nemá rada konflikty,... a, samozrejme, knižka nám prezentuje aj iné osobnosti. Ukazuje nám, aký je svet rôznorodý a na aké dôležité veci je treba brať ohľad, ak nechcete prísť o milovaného človeka a o kontakt s ním. Toto umenie v umení je krásnym príkladom toho, že svet nemusí byť za každú cenu chladný, ale že je dôležité nájsť jeho krásy v nevšedných maličkostiach. No je len a len na nás, či sa rozhodneme pre vidinu chmúrneho zamračeného sveta, alebo si ho sprestríme a prestaneme myslieť negatívne. Dej tejto knižky sa nikam neponáhľa, no zároveň sa nevlačie. Je to dokonalá zlatá stredná cesta. Samotný príbeh sa nám odkrýva z rôznych uhlov pohľadov. Čitateľ má na rozdiel od samotných postáv tú výhodu, že vidí všetko, kdežto postavám chýba pár hlavných detailov, a preto si svoju realitu musia doplniť sami. S touto knižkou som mala jediný problém, ktorý by som ani nemala nazývať problémom, avšak je to značne malá komplikácia. Nemohla som prestať vyznačovať krásne pasáže a citáty. Celá knižka je jeden obrovský citát a inšpirácia. Je plná harmónie a vyžaruje z nej pokoj, ktorý má dopad aj na čitateľa. Knižka má čarovnú schopnosř zlepšiť náladu. Tento príbeh je plný emócii, vreckovky sú nutnosť a nenechá vás prestať čítať, až kým nie ste na konci. Sprvu som sa knižky bála. Nebude sa mi páčiť. Bude pre dospelých. Nepochopím myšlienku. Nebude sa mi páčiť. Nebude zaujímavá. Avšak všetky tieto predsudky zmizli už na prvej strane. Na túto knižku budem ešte dlho myslieť a prehrávať si všetky tie čarovné momenty, plné motivácie.

Predstavte si praobyčajného štyridsiatnika, Američana žijúceho v Londýne, vlastní obchod s tlačiarenskými službami, je rozvedený, jeho dcéra si nechce priznať, že je depresívna a on si nechce zasa priznať, že je osamelý a uviaznutý v nudnom stereotype - je to ten najobyčajnejší človek na svete, ktorý by rád znovu žil vo vášni a eláne, len nevie ako na to. Toto všetko, aj mnohé ďalšie, je George Duncan, hlavný hrdina Nessovho dospeláckeho magicko-realistického románu, ktorý pojednáva o jeho živote po tom, čo znenazdajky v jednu noc zachráni vo svojej záhrade žeriava. No a na druhý deň sa až podivuhodne jednoducho spozná s očarujúcou Kumiko, ktorá má srdce zo zlata a čistú dušu. No hoci je Kumiko milá a nedokázala by ublížiť ani muške - niečo o sebe tají a nerada rozpráva o sebe či svojej minulosti. Tým, že Patrick Ness je jeden z mojich najobľúbenejších autorov, sa netajím. Hoci som neprečítal od neho všetky napísané diela, prečítal som dosť kníh na to, aby som sa usvedčil v tom, že je to nesmierne talentovaný a nevšedný autor, ktorý má na svete jedno poslanie: písať pre nás, čitateľov, svoje všedno-nevšedné príbehy. Jeho diela sú vždy originálne, no vychádzajú z vecí nám známych. Napríklad také Volanie netvora je o chlapcovi, ktorý musí prekonať nejednu životnú prekážku; Niečo viac je román o živote a o smrti a Najdlhší deň Adama T. pojednáva o jedinom dni v živote tínedžera, i o všetky slastiach a starostiach, ktoré sa počas neho môžu odohrať. A o čom je Nessov dospelácky román s názvom Noc žeriava? Nuž, je o láske, o vzťahoch a tak trochu aj o príbehoch. A Patrick Ness znovu a zas len ukázal, že je zapeklite skvelý spisovateľ. V každom diele kladie dôraz skôr na postavy a ich osudy - no v tejto knihe je to tak trošilinku ešte o čosi výraznejšie. Ja veľa dospeláckych kníh, resp. príbehy s dospelými protagonistami nečítam, no Georgea som si veľmi obľúbil už od prvej vety. Celú túto knihu som si predstavoval ako nejaký pohodový, miestami zábavný a miestami magický film, ktorý vás zahreje pri srdiečku - no a George mal byť ten hlavný hrdina, ktorý vás rozosmeje tým, aký nie je smiešny. Je to taký stereotypný chlapík, ktorý neustále pracuje a sem-tam sa pohrá so svojim vnukom, ktorý raz hovorí po anglicky a raz po francúzsky. George však nie je jediným hlavným hrdinom v tejto knihe a tým ma Ness veľmi príjemne prekvapil. Kniha je akoby vyrozprávaná z dvoch ďalších pohľadov (hoci všetky sú napísané v tretej osobe): Amanda a potom samotná Kumiko. Amanda je Georgeova jediná dcéra, slobodná matka, ktorá má všetkého akosi vyše hlavy a rada by do života privítala lásku, hoci sa na prvý pohľad zdá, že sa voči nej bráni všetkými možnými prostriedkami. V tú prvú chvíľu, keď som začal o Amande čítať, som si o nej myslel, že si ju neobľúbim. Prišla mi príliš uzatvorená, príliš zatrpknutá a trošku paranoidná. No pokračovaním v čítaní som si ju nesmierne obľúbil a dokonca sa stala mojou najobľúbenejšou postavou v príbehu. Bola zábavná a zároveň citlivá, a v mojom čitateľskom zážitku z tejto knihy predstavovala akési spájadlo medzi jednotlivými súvislosťami, dejovými linkami a myšlienkami, akoby sa vždy nachádzala medzi riadkami. No a Kumiko bola zasa akoby taká mýtická postava, bola skôr príbehom ako človekom. Predstavovala dokonalé vyváženie medzi tým neznámym a neodhaleným a tým, čo sme o nej prostredníctvom Georgea a Amandy vedeli a zistili. Ak Nessa čítate a poznáte, viete, aký je jeho štýl. Hoci sa prispôsobuje každému príbehu osobite (raz je to dystópia, raz temná rozprávka a raz tínedžerský príbeh), píše veľmi pekne a číta sa viac než jednoducho, čo je priam nebezpečná kombinácia. Noc žeriava je ako rozprávka, uplynie vám pred očami veľmi rýchlo a číta sa jedným dychom, pri čom vám má určite čo ponúknuť v podobe hlbokého a očarujúceho príbehu. George a Kumiko majú snáď najspoločnejšie svoje umenie: vyrezávajú a vytvárajú z papiera rôzne postavičky, scenérie a obrazy a prítomnosť umenia v príbehoch ja vždy dokážem oceniť, pretože ma vždy poteší. Patrick Ness o umení píše nádherne - rozpráva o jeho možnostiach a dopadoch, o jeho formách a príbehoch, ktoré sa v ňom vždy skrývajú. V Noci žeriava nájdeme kapitoly, ktoré formujú dokopy akoby druhý, iný príbeh. Nebudem o ňom viacej rozprávať, predpokladám, že autorovým zámerom bolo, aby ste na jeho zmysel a myšlienku prišli sami - no hoci ma spočiatku veľmi miatol, musím povedať, že zasadiť ho do knihy bol brilantný nápad. Tie kapitoly fungujú ako samotná Kumiko - je niečím novým a nepoznaným, niečím, čo musíme uchopiť a pozorne si to obzrieť. Čo sa mňa týka, v knihe som našiel dva nedostatky. Ten prvý sa týkal spomínaných pasáží, ktoré sú napísané inak, respektíve neopisujú Georgea ani Amandu. Ako som vravel, po začítaní to bolo lepšie a hoci to bol určite autorov zámer, napriek tomu ma to zo začiatku mierne vyviedlo z rovnováhy. Druhou chybičkou krásy, ktorú by som ja osobne vytkol knihe, je záver, ktorý je trošku antiklimatický. Je pravda, že kniha nie je určená na to, aby bola nejaká strhujúca či epická alebo čo, ale čosi mi v tom závere chýbalo, hoci možno sám neviem bližšie určiť, čo. Možno to je jednoducho niečo, po čom by som si povedal, že táto kniha je skrz-naskrz dokonalá. No hoci možno nie je srkz-naskrz dokonalá, Patrick Ness ma v nej už zasa utvrdil v tom, že je pán spisovateľ ako sa patrí. Noc žeriava je taká rozprávočka pre starších: je vtipná, svieža, rýchlo sa číta a opisuje neobyčajne-obyčajné postavy a situácie, ktoré sú niekedy podfarbené magickým pozlátkom a dôrazom na príbehy. Je to milé, očarujúco napísané čítanie o láske a o živote, o vzťahoch s ľuďmi, na ktorých nám záleží a čo je najhlavnejšie: má srdce na tom správnom mieste. Jediné, čo mi chýba, je nejaká skvelá filmová adaptácia.

Patrick Ness prekvapil. Ako vlastne zakaždým•emotikon žeriava• Opäť prepracovaný román a tiež toto vydanie od Albatrosu, ktoré sa k nemu úplne hodí. Prvý román pre dospelých poňal autor svojím príznačným štýlom, kde nemôže chýbať magickosť, ktorá tu plní veľkú úlohu. Vďaka nej dostáva na prvý pohľad celkom obyčajný príbeh o stratách, vzťahoch a láske nový rozmer. A to mám na tomto autorovi najviac rada. Proste píše o typických témach originálnym spôsobom. Preto ak autora máte radi, toto si nenechajte ujsť. A ak sa na jeho knihy stále len odhodlávate, pokojne začnite touto. Je krásna. Je magická. •emotikon žeriava•

Pri niektorých veľmi čítaných autoroch, ktorých diela som ešte nemala možnosť si prečítať, ma niekedy dobehne ten pocit, že už je proste čas. A tak nejak to bolo presne s touto knihou. Patricka Nessa ospevujú naozaj všade. Doteraz však vydával knihy pre nižšiu vekovú kategóriu, a tak som využila príležitosť a pri zmienke, že mu u nás vyjde beletria som okamžite po nej siahla. No a výsledok je veľmi pozitívny. Autora som si obľúbila od prvej kapitoly, pri ktorej som sa fakt nasmiala, ale aj keď neskôr už nebolo moc čo k smiechu, kniha ma do seba neskutočne vtiahla. Celý tento príbeh je založený na tradičnej japonskej rozprávke o poranenom žeriavovi, ktorá je o láske a vďačnosti a presne taká je aj táto kniha. Nachádzajú sa tu dve dejové linky, ktoré sa samozrejme prepoja. Jedna obsahuje príbeh, ktorý Vás zahreje pri srdci a užívate si jeho priebeh. A tá druhá je vcelku iná. Dalo by sa povedať až zvláštna, samozrejme aj ona obsahuje svoje čaro. Musím priznať, že Patrick Ness vie, ako písať a aj keď sa istú časť v príbehu nič zvratné nedialo, užívala som si každú jeho vetu. Ak by som mala vyzdvihnúť jednu vec na tejto knihe, tak by to bolo množstvo emócií, ktoré nám do príbehu autor vložil. Tiež by som však nemohla zabudnúť na vývoj postáv, ktoré sa behom príbehu menili. Táto kniha vo Vás zanechá neskutočné množstvo emócií a aj keď už mám knihu dávnejši za sebou, ešte stále ich nosím v sebe a rozhodne túto knihu odporúčam prečítať. Ak, teda hľadáte niečo odpočinkové s množstvom emócií, tak práve toto by mohlo byť to pre Vás.