Keď máte chuť na posapokalyptické sci-fi a nechcete rozčítať ďalšiu sériu, tak Deň trifidov je pre vás. Bill, hlavná postava knihy, sa jedného dňa zobudí po operácii očí a postupne zistí, že väčšina ľudí na svete je slepých. Po prvotnom šoku oslepnutého ľudstva zavládne v uliciach panika, chaos a boj o prežitie. Situáciu sťažujú mäsožravé rastliny, ktoré dosahujú výšku dvoch metrov, kráčajú a vedia jedným úderom zabiť človeka. Čítanie knihy bolo pre mňa celkom desivé a trošku aj reálne, pretože si myslím, že v prípade katastrofy by sa ľudstvo správalo rovnako chaoticky a agresívne jeden voči druhému ako bolo popísané v knihe. Dej je občas pomalší vďaka rôznym filozofickým úvahám a zamysleniam, čo podľa mňa knihu obohatilo, no nie každému to musí sadnúť. Napriek tomu, že mi tieto úvahy absolútne nevadili som predsalen čakala, že sa toho v knihe stane viac. Kniha je kratučká a ak by sa o kúsok aj natiahla, vôbec by to nevadilo. A možno ma len príliš fascinoval posapokalyptický svet s vraždiacimi rastlinami. Veľmi dobre napísaná knižka s výbornými opismi sveta po katastrofe. A navyše nie je súčasťou série, čo mne aktuálne absolútne vyhovuje. Dokazuje, že dobre napísané sci-fi nemusí mať nutne mnoho dielov. Vyskúšajte.

Deň trifidov od Johna Wyndhama je postapokalypticky sci-fi román, ktorý sa odohráva vo svete, ktorom by ste sa za nič nechceli ocitnúť, to mi môžete veriť. Dej románu sa točí okolo hlavného hrdinu Billa Masena, ktorý ako jediný kvôli zdravotnému stavu nemohol pozorovať roj meteoritov, zisťuje, že svet, ktorý poznal, už viac nie je ten istý. Väčšinu populácie práve tieto meteority oslepili, a tak teraz tápajú na uliciach, panikária a nevedia, kam sa podieť. Aby toho nebolo málo, svet začali terorizovať jedovaté mäsožravé rastliny nazývané trifidy chystajúce sa ovládnuť planétu. Absolútne najpôsobivejšia je na tejto knihe jej atmosféra. Je mrazivá, je desivá, je príšerná! Autorovi sa podarilo až príliš hodnoverne opísať všetok strach a postupne sa stupňujúce napätie. Nebudem klamať, veľakrát ma striaslo od hrôzy a neraz som mala chuť schovať sa pod perinu a nevyliezť odtiaľ, až kým nebude nebezpečenstvo zahnané. Tempo príbehu síce občas mierne spomalí a autor venuje niekoľko odsekov detailom zo zaužívaných postupov na prežite nebezpečnom svete, no pre čitateľov, ktorí sa vyžívajú v hĺbke deja, to určite nebude problém.