"Narodili sme sa len pár minút po sebe a v mnohom sme si podobní. Zvlášť výzorom. Bledí, chudí s riedkymi ryšavo blond vlasmi a takými nevýraznými črtami tváre, že nás nikto nevolá inak ako dvojčatá." Áno je štylistický iná, nenájdete v nej priamu reč, čiarky, mená a mestá sú písané malými začiatočnými písmenami, ale po pár stranách vám to bude úplne jedno. Pretože aj napriek tomu, že je téma ťaživá, boľavá, ponurá s dejom o ktorom sa číta naozaj ťažko ako je domáce násilie, ktorý má hlboký dopad na celú rodinu, incest, alkoholizmus, otcovražda si ma Môj brat získal. Jana Kippová sa po rokoch vracia do rodného švédskeho mestečka ku svojmu dvojčaťu Brorovi a k spomienkam na ťažké detstvo, ktoré spoločne zažili. Otec násilný alkoholik, matka, ktorá síce dostávala bitku, ale pálenku mu tiež nalievala ona a ktorá sa prizerala a nezakročila, keď otec mlátil Brora. Podľa nej všetko bolo v Božích rukách. Jana si svoje bôle a najdesivejšie spomienky z detstva niesla celý život. Autorke sa podarilo svojho čitateľa dostať do samotného príbehu, z ktorého vám príde často až fyzicky nevoľno a prajete si, aby sa trápenie a ponurá atmosféra v rodine vytratila. Môj brat je prvým dielom série a už teraz ho radím medzi to najlepšie prečítané v tomto roku. Tak skoro na knihu nezabudnem a netrpezlivo čakám na pokračovanie Jany Kippovej.

“Čo sme sa len namodlili. Detské modlitby o pomoc. Trochu menej detské modlitby o pomste. Nikdy som sa neprestala modliť. Prosila som boha aby otec umrel. Aj tak sa každý piatok vrátil.” . Kniha Môj brat štylisticky vystupuje z radu. Nenájdete v nej čiarky ani priamu reč a mená či mestá sa píšu malým začiatočným písmenom. Perfektne to dopĺňa ponurú atmosféru severského mestečka, ktorá v príbehu vládne, desivé zlo ktoré sa príbehom plíži a neľahké osudy ozaj nesympatických postáv, z ktorých mi bolo aj napriek tomu smutno a úzko. Čítať o témach ako incest, násilie, alkoholizmus, vražda a podobne je celkom silná káva, ale napísané je to brilantne. Primárne ide o príbeh Jany, ktorá sa po dlhých rokoch vracia do rodného mesta k svojmu bratovi, kde na ňu z každého rohu vyskakujú spomienky na škaredé detstvo, jednu udalosť obzvlášť. Je to kniha o pokrivených vzťahoch, bezmocnosti, o “dedičnom” zle ( “Ten, ktorého bili, bude sám biť.” ) a odpustení. Mňa to dostalo. Táto kniha by mala byť prvou častou trilógie a ja sa už teraz neviem dočkať ďalších kníh. Odporúčam všetkými desiatimi a rozhodne bude v mojich top knihách za tento rok. Zamávala mnou riadne.

Jana a Bror Kippovci, dvojčatá, ktoré si v živote preskákali veľa zlého, sa po rokoch opäť stretávajú na rodinnej farme. Obaja sú traumatizovaní, nakoľko vyrástli v rodine pedofila a násilníka. Matka vedela o všetkom, čo manžel pácha na deťoch. Celý život mlčala, vyšívala obrusy s náboženskými motívmi a nabádala dvojičky k modlitbe. Dnes je otec mŕtvy a nenávidená matka v starobinci. Janu to odjakživa ťahá k nesprávnym mužom a Bror sa utápa v alkohole. Nad celou dedinskou komunitou visí temné mračno. Jana okamžite po príchode do dediny vkĺzne do vzťahu s Johnom, ktorého minulosť je taktiež zaťažená bolesťou. Všetci v komunite vedia, čo sa stalo v rodine Kippovcov, šepkajú si aj o tajomnej smrti Johnovej ženy Marie, no každý mlčí. Tragédie, ktoré hlboko zasiahli trojicu hlavných postáv sa však postupne odkrývajú. Prvý diel trilógie Môj brat je rozprávaním o ľudskej slabosti, hlbokých traumách, zúfalstve a nádeji. Karin Smirnoff skúma, aký dopad môže mať traumatické detstvo na človeka, čo s jednotlivcom urobí pokus o vraždu, vražda, fyzické a sexuálne zneužívanie. Cez príbeh demonštruje, ako sa prenášajú generačné traumy, zaužívané zvyky a sklony k násiliu, a ako jedna generácia ničí ďalšiu. Veľmi sa mi páči autorkin štýl, dokáže byť drsná a nežná zároveň. Zvolila ťažké témy, ale robí to s kumštom, jej rozprávanie je svižné, plynulé a nepatetické. Téma je podobná ako v príbehu Večerný nepokoj od Marieke Lucas Rijneveld, lež Smirnoff sa vyhýba prílišnej naturálnosti a nevyťahuje jeden desivý obraz za druhým, no aj tak dokáže vyvolať intenzívne pocity a obrazy. Zabudnite na akékoľvek interpunkčné znamienka s výnimkou bodky za vetou. Mne takáto netradičná syntax a štylistika neprekáža, práveže si ju užívam. Výborný román, nevedela som sa od neho odtrhnúť.