Volali ma bitkár

BRATISLAVA. "Bol som maximálne otvorený a úprimný. Úplne som sa otvoril a rozhovoril, ako by som bol u psychológa. Pri viacerých pasážach nechýbali ani slzy. Bral som to ako očistu," vraví Boris Valábik, bývalý hráč NHL a slovenskej hokejovej reprezentácie, aktuálne zrejme najsledovanejší hokejový expert RTVS, o svojej pripravovanej knihe s názvom Volali ma bitkár. Kniha vyjde už 3. mája vo vydavateľstve Lindeni. Boris Valábik: Nič nebolo tabu Na knihe niekoľko mesiacov pracoval s popredným hokejovým novinárom Mariánom Szücsom, vedúcim športového spravodajstva denníka SME. Spolu viedli dlhé a detailné rozhovory. "Bolo ich asi tridsať. Vlastne by to mohlo byť v príručke o tom, aké príjemné je napísať knihu. Väčšina tých debát prebehla počas slnečných rán minulého leta na terase Borisovho domu," opisuje Szücs. "Priznám sa, že niekedy som ho ľutoval," smeje sa Valábik nad vzájomnou spoluprácou. "Ale cítil som od neho podporu byť úprimný, autentický a otvorený úplne v každej téme. A musím povedať, že som to využil do maximálne možnej miery. Maroš bol skvelý. Nechal ma úplne vyrozprávať sa a nič nebolo tabu," uznal bývalý hokejista. Odpovedal na každú tému Kniha Volali ma bitkár rozpráva Valábikov hokejový príbeh, ale je zároveň aj o tom, ako vyzerá život hokejistu, ktorý verejnosť a fanúšikovia nevidia. "Povedali sme si, že to bude mať zmysel len vtedy, ak bude otvorená a priama - to bola jedna z prvých a základných vecí, na ktorých sme sa hneď na začiatku dohodli. A to Boris naplnil. Pri žiadnej téme nepovedal - toto neriešme, poďme ďalej," prezradil novinár denníka SME. Práve možnosť hovoriť otvorene, vysvetliť veci, aké skutočne v hokeji sú, boli motívom, prečo sa bývalý hráč NHL, ktorý bol ako jeden z mála Slovákov draftovaný už v prvom kole (z 10. miesta v roku 2004 - pozn. red.), rozhodol prijať ponuku na napísanie autobiografie. "Zo začiatku som rozmýšľal, či do toho vôbec ísť. Myslel som si, že môj život, moja kariéra nebudú nikoho zaujímať. Kto som ja, aby som písal knihu? Ale potom som sa zamyslel nad inými aspektami, vecami, ktoré môžem ľuďom ozrejmiť alebo vysvetliť. Veci spoza hokejovej opony. Hokejový život z pohľadu hráča. A to sa mi zdalo fajn," opísal Valábik. O peniazoch, ženách aj policajnej škole Bývalý hokejista v knihe opisuje detaily, o ktorých mnohí fanúšikovia ani len netušia. Hovorí o všetkých radostiach aj úskaliach života profesionálneho športovca. Otvorene sa vyjadruje nielen o hokeji, ktorý je preňho celoživotnou vášňou, ale aj o peniazoch, ženách, návykových látkach či o tom, prečo sa rozhodol po skončení kariéry pre štúdium na škole policajného zboru, či o práci televízneho komentátora. Jednoducho chcel, aby ľudia lepšie pochopili, že to nie je len o peniazoch a sláve. "Od toho, ako hokejisti vnímajú fanúšikov, aký je každodenný profesionálny život, čo sa deje v kabíne, čo nemajú ľudia možnosť vidieť a počuť na ľade, aký je rozdiel medzi európskym a severoamerickým hokejom, trénermi a zabŕdol som aj do tém, ktoré sa viacerým ľuďom budú čítať ťažšie," priznal Valábik. Na rovinu, bez politicky korektných fráz Valábika poznajú fanúšikovia z televíznej obrazovky ako otvoreného komentátora, ktorý sa nebojí poukázať na chyby, hovorí otvorene a vie svoje postrehy aj výborne vyargumetnovať. Presne taký je aj v knihe. Nebojí sa preto reakcií na ňu? "Som pripravený znášať za pravdu, minimálne ako ju vnímam ja, následky. Iný byť jednoducho neviem. Mám čisté svedomie v tom, že som v ničom neklamal a povedal veci na rovinu, bez politicky korektných fráz. Nemá zmysel sa vyhýbať ťažkým témam," dodal Valábik. "U mňa to všetko prebíja príbeh, ktorý nie je o veľkých víťazstvách, ale skôr o nesmiernej odhodlanosti, odvahe a guráži bojovať so všetkými ťažkosťami, ktoré život prináša," naznačil atmosféru biografie Marián Szücs. "Príbeh o vášni malého chlapca, ktorý v zime nenápadne ujde z domu len v papučiach a ide na tréning, lebo chce hrať hokej," doplnil.

„Bol som maximálne otvorený a úprimný. Úplne som sa otvoril a rozhovoril, ako by som bol u psychológa. Pri viacerých pasážach nechýbali ani slzy. Bral som to ako očistu,“ hovorí bývalý hráč NHL aj slovenskej hokejovej reprezentácie, aktuálne azda najsledovanejší hokejový expert RTVS Boris Valábik o svojej pripravovanej knihe s názvom Volali ma bitkár. Kniha vyjde už 3. mája vo vydavateľstve Lindeni. Na knihe niekoľko mesiacov pracoval s popredným hokejovým novinárom Mariánom Szücsom, s ktorým viedli dlhé a detailné rozhovory. „Bolo ich asi tridsať. Vlastne by to mohlo byť v príručke o tom, aké príjemné je napísať knihu. Väčšina tých debát prebehla počas slnečných rán minulého leta na terase Borisovho domu,“ opisuje Marián. Boris k tomu dodáva: „Priznám sa, že som ho niekedy ľutoval,“ smeje sa nad vzájomnou spoluprácou, „ale cítil som od neho podporu byť úprimný, autentický a otvorený úplne v každej téme. A musím povedať, že som to využil do maximálne možnej miery. Maroš bol skvelý. Nechal ma úplne vyrozprávať sa a nič nebolo tabu.“ Kniha Volali ma bitkár rozpráva Borisov hokejový príbeh, ale zároveň je o tom, ako vyzerá život hokejistu, ktorý verejnosť a fanúšikovia nevidia. „Povedali sme si, že to bude mať zmysel len vtedy, ak bude otvorená a priama - to bola jedna z prvých a základných vecí, na ktorých sme sa hneď na začiatku dohodli. A to Boris naplnil. Pri žiadnej téme nepovedal - toto neriešme, poďme ďalej,“ prezrádza skúsený novinár. Práve možnosť hovoriť otvorene, vysvetliť veci, aké skutočne v hokeji sú, boli motívom, prečo sa bývalý hráč NHL, ktorý bol ako jeden z mála Slovákov draftovaný už v 1. kole, rozhodol prijať ponuku na napísanie autobiografie. „Zo začiatku som rozmýšľal, či do toho vôbec ísť. Myslel som si, že môj život, moja kariéra nebudú nikoho zaujímať. Kto som ja, aby som písal knihu? Ale potom som sa zamyslel nad inými aspektami, vecami, ktoré môžem ľuďom ozrejmiť alebo vysvetliť. Veci spoza hokejovej opony. Hokejový život z pohľadu hráča. A to sa mi zdalo fajn,“ vysvetľuje Valábik. Boris Valábik v knihe opisuje detaily, o ktorých mnohí fanúšikovia ani len netušia. Hovorí o všetkých radostiach aj úskaliach života profesionálneho hokejistu. Otvorene sa vyjadruje nielen o hokeji, ktorý je preňho celoživotnou vášňou, ale aj o peniazoch, ženách, návykových látkach či o tom, prečo sa rozhodol po skončení kariéry pre štúdium na škole policajného zboru, i o práci televízneho komentátora. Jednoducho chcel, aby ľudia lepšie pochopili, že to nie je len o peniazoch a sláve. „Od toho, ako hokejisti vnímajú fanúšikov, aký je každodenný profesionálny život, čo sa deje v kabíne, čo nemajú ľudia možnosť vidieť a počuť na ľade, aký je rozdiel medzi európskym a severoamerickým hokejom, trénermi a zabŕdol som aj do tém, ktoré sa viacerým ľuďom budú ťažšie čítať.“ Borisa Valábika poznajú fanúšikovia z televíznej obrazovky ako otvoreného komentátora, ktorý sa nebojí poukázať na chyby, hovorí otvorene a vie svoje postrehy aj výborne vyargumentovať. Presne taký je aj v knihe. Nebojí sa preto reakcií na ňu? „Som pripravený znášať za pravdu, minimálne ako ju vnímam ja, následky. Iný byť jednoducho neviem. Mám čisté svedomie v tom, že som v ničom neklamal a povedal veci na rovinu, bez politicky korektných fráz. Nemá zmysel sa vyhýbať ťažkým témam.“ „U mňa to všetko prebíja príbeh, ktorý nie je o veľkých víťazstvách, ale skôr o nesmiernej odhodlanosti, odvahe a guráži bojovať so všetkými ťažkosťami, ktoré život prináša,“ naznačuje atmosféru nevšednej a otvorenej biografie Marián Szücs, „príbeh o vášni malého chlapca, ktorý v zime nenápadne ujde z domu len v papučiach a ide na tréning, lebo chce hrať hokej.“