Je to absolútne fenomenálne

Či už názov knihy bol marketigový ťah alebo nie, vzbudil vo mne obrovskú zvedavosť. Absolútnu a fenomenálnu. Anotácia sľubuje príbeh o dvadsiatničke April Mayovej, ktorá si práve dokončila vzdelanie na umeleckej škole a rozbieha si kariéru v startupe. Jedného dňa sa vracia domov z práce veľmi neskoro a takmer zakopne o nadrozmernú sochu. Najprv to nepovažuje za nejakú zvláštnosť, no rozhodne sa o tom natočiť video na YouTube a soche dá meno. Z večera do rána sa video stane virálnym a z April sa stáva hovorkyňa celej nezvyčajnej udalosti. Netuší, ako sa v tejto situácii ocitla, ale už niet cesty späť. Je možné, že sochy majú mimozemský pôvod? Ak máte chuť na parádnu young adult knihu, pri ktorej doslova zabudnete dýchať, túto by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. Hlavná hrdinka April je svojská, treba si zvyknúť na jej štýl, nakoľko je zároveň aj rozprávačom príbehu, častokrát nadmieru nespoľahlivým. No jej sarkazmus a schopnosť dotiahnuť veci do konca z nej podľa mňa urobili nezabudnuteľnú postavu. Mne od prvej chvíle sadla, páčila sa mi neokukanosť jej charakteru v tomto žánri. Niekomu môže pripadať otravná, no mňa na postavách baví akákoľvek zaujímavosť, ktorá sa vymyká normálu. Okrem skvelých postáv a nadupanej dynamiky medzi nimi sa tu stretáme aj s kritikou sociálnych sietí. Autor podal túto tému veľmi originálnym spôsobom. Pripravte sa na mix sci-fi, trileru a súčasnej beletrie. Nechcem vám prezrádzať nič viac, nakoľko čaro tejto knihy spočíva v tom, že toho viete čo najmenej. Bolo to skutočne fenomenálne! Rozhodne odporúčam a za seba môžem povedať, že Hank Green je ten šikovnejší brat. Čoskoro by sme sa mali vo vydavateľstve Lindeni dočkať aj pokračovania, tak zatiaľ rýchlo čítajte prvú časť!

Bratia Hank a John Greenovci sa preslávili svojim Youtube kanálom vlogbrothers a dnes sú z nich oboch úspešní spisovatelia. Meno John Green je známe aj tým, ktorí nečítajú často, knihy ako Na vine sú hviezdy a Papierové mestá zožali celosvetový úspech a dočkali sa filmových spracovaní. So svojim debutom sa minulý rok predstavil aj Hank a ohlasy boli viac než skvelé! Čakala ho ťažká cesta, keďže väčšina ľudí ho chtiac-nechtiac porovnávala s jeho bratom Johnom. Na to, či sa mu podarilo naplniť očakávania sa pozrieme v tejto recenzii. hirosemaryhelloDej sa na prvý pohľad má sústrediť na vplyv sociálnych médií na našu spoločnosť, ale to je len vedľajšia dejová línia. Tá hlavná je prekvapivo sci-fi príbeh o návštevníkoch z vesmíru. Začína sa nevinnými sochami, ktoré sa objavili v rôznych kútoch sveta. Niekoľko prvých kapitol pôsobí skôr ako detektívka a ani ja sama som neverila, že táto kniha (hlavne po prečítaní obsahu) bude hovoriť o mimozemšťanoch, no dej rýchlo naberá spád a my sa ocitáme uprostred udalosti, ktorá je označovaná za tú najdôležitejšiu v histórii ľudstva. Sochy, označené ako Carl sa stanu slávnymi vďaka sociálnym sieťam a spôsobia masové šialenstvo. Veľa ľudí sa pri čítaní sťažovala, že je dej pomalý. Rozbeh príbehu síce trvá dlhšie, ale vďaka záhade s Carlami je čitateľ stále v napätí a príbeh tak ubieha naozaj rýchlo. Dôležitou stránkou knihy sú vskutku sociálne siete, čo bolo aj hlavným dôvodom, prečo má táto kniha takto zaujala. Len málo ľudí hovorí o ich ,,temnej“ stránke a o nebezpečenstve, ktoré môžu priniesť. V tomto príbehu sa Hank Green na nich pozerá s trochu iného hľadiska a poukazuje na to, z akých absurdných dôvodov sa ľudia môžu stať v priebehu niekoľkých hodín slávnymi. Hlavná hrdinka na začiatku príliš neholduje tomuto trendu, ale v momente, keď sa jej publikum a počet sledovateľov začne zvyšovať, nechá sa aj ona vlákať do tohto začarovaného kruhu. Veci, ktoré robí, aby si svojich fanúšikov udržala sú až smiešne a mnohokrát nebezpečné, no bohužiaľ dokonalo odzrkadľujú reálny život. Určite ste aj vy postrehli neetické vyjadrenia či videá, ktorých cieľom bolo jednoducho spôsobiť ošiaľ a zaujať čo najväčší počet ľudí. Autor dnešnú spoločnosť vystihol dokonalo. Samantha MashKniha je písaná z pohľadu hlavnej hrdinky April a je postavená v čase po všetkých udalostiach s Carlami. April sa od začiatku prezentuje ako zlý človek a v podstate aj záporná postava, čo mi veľmi nesedelo. Áno, jej rozhodnutia boli často hlúpe a morálne som s nimi nesúhlasila, ale ťažko povedať, či by sa niekto v jej situácii zachoval inak. Peniaze a sláva sú veľmi dobrými motivačnými prostriedkami a len málo z nás by im dokázalo odolať. Navyše si myslím, že April sa snažila s ľuďmi okolo seba naozaj vychádzať, k rodičom sa správala vždy milo a taktiež mala v úcte svojich fanúšikov, s ktorými pravidelne komunikovala. Ďalšou dôležitou postavou bol Andy, kamarát April, s ktorým nakrútila video a Carlovi a s ktorým sa aj preslávila. Andy bol celkom dobrý protiklad April, aj jeho samozrejme lákali peniaze ale nenechával sa všetkou tou slávou až príliš pohltiť a hlavne dokázal odlíšiť svoj skutočný život od toho internetového. Nie je fér porovnávať túto knihu s tvorbou Johna Greena, keďže ide o úplne iné žánre. Hankov štýl písania je taktiež úplne odlišný a úprimne mi sedel viac ako ten Johnov. Je to absolútne fenomenálne hovorí o dnešnej spoločnosti, poukazuje na jej zvrátené stránky, zachováva si reálnosť a to všetko je zasadené do celkom parádneho a napínavého sci-fi príbehu. Kniha sa číta sama a rovnako nadchne aj otvorený koniec, ktorý navádza na pokračovanie. Za mňa absolútne fenomenálne!

Táto knižka od @albatrosmedia.sk (s krásnou, oku lahodiacou obálkou) bola aj napriek mojim nulovým očakávaniam vskutku fenomenálna! A prečo to tak cítim? V prvom rade obsahovala táto v podstate sci-fi kniha veľa skvelých myšlienok a postrehov - akože fakt, mala ich v sebe neúrekom. Najmä čo sa týkalo procesu, pri ktorom sa z jedného neznámeho človeka môže stať fakticky cez noc slávna osoba...pričom autor nič neprikrášľoval a zahrnul do týchto vsuviek v príbehu i zápory. Takisto komplexne napísal aj hlavnú hrdinku príbehu, April Mayovú, ktorá mi dokázala byť extrémne nesympatická a zároveň som sa s ňou vedela stotožniť v priebehu jednej strany. Bola drzá, tvrdohlavá, realistická a hlavne som ako čitateľ videla akýsi jej vývoj počas plynutia deja. Veľmi sa mi pozdávalo, že rozprávanie bolo v prvej osobe, pretože to u mňa vyvolávalo dojem, že som sa v príbehu cítila viac zainteresovane. * Čomu som sa ale čudovala bol fakt, že kniha mala aj napriek rôznym odbočkám hlavnú dejovú líniu, zápletka o záhadných roboticky-vyzerajúcich stvoreniach mala hlavu aj pätu (väčšinou - u Carla to veľmi neplatilo) a obsahovala dokonca aj opisy mnohých medziľudských vzťahov.....od rodičovských starostí cez rôznych fanúšikov, neprajníkov, kamarátov, či dokonca aj milostných “aférok”, v ktorých zakomponoval aj Lgbt problematiku. Spisovateľ sa do svojej prvotiny toho rozhodol zaradiť skutočne veľa - čo ale neplatí pri opisoch, keďže tie boli úplne minimálne. Mne osobne to ale vynahradili také tie “vedátorské” časti, kde sa čosi vysvetľovalo - či už išlo o šoubiznis, fungovanie sociálnych sietí, programovanie, riešenie zvláštnych hádaniek, alebo právnická hantírka - tým si u mňa autor šplhol! A rozhodne nešetril ani akčnými a napínavými scénami, keďže som vždy po skončení kapitoly nedočkavo obracala stránku. * Ak vo vás čo i len jedna z vyššie zmienených vecí vyvolala záujem/zvedavosť, odporúčam aby ste neváhali a siahli po tejto modrozelenej kráske - rozhodne to neoľutujete!

Keď Hank Green pred rokmi spolu s bratom Johnom zakladal svoj prvý kanál na YouTube, považoval to za hlúpu myšlienku. O niekoľko rokov neskôr to pravdepodobne považuje za najlepšie rozhodnutie v živote, nakoľko aj vďaka tomu odviedol skutočne veľa práce, založil niekoľko online komunít a takisto YTB kanálov, vďaka ktorým sa k deckám dostávajú edukatívne videá. Bolo teda len otázkou času, kým sa, podobne ako jeho starší brat John, rozhodne pre spisovateľskú kariéru. Román Je to absolútne fenomenálne je jeho knižným debutom. Predstavte si tú situáciu – skončili ste vysokú a práve pracujete vo svojom úplne prvom a totálne príšernom zamestnaní, ktoré však potrebujete, aby ste splatili študentské pôžičky a navyše hoci je to strašná práca, aspoň pracujete v obore. Pracujete dlho do noci a keď chcete odísť, musíte sa vrátiť späť do práce po náhradnú dopravnú kartu. A zrazu narazíte na úplne divnú sochu transformerského samuraja a rozhodnete sa o tom natočiť video. O tretej ráno. No a vďaka tomu sa z vás stane hviezda. Nuž a takto začína príbeh April. April nie je len hlavnou postavou tohto príbehu, je to zároveň aj rozprávač a navyše je to práve ten typ človeka, ktorého striedavo ľutujete a následne nenávidíte. Absolútne sa nedokáže poučiť zo svojich chýb a dokonca ich neustále opakuje. Dokonca niekoľkokrát. Navyše je ako rozprávač totálne nespoľahlivá, nakoľko zámerne zavádza čitateľa a odpútava jeho pozornosť k nie až takým dôležitým maličkostiam. Skrátka, s April je to náročné a hoci som sa občas pristihla pri tom, že mi nesmierne lezie na nervy a inokedy som jej mala chuť dať do postele minimálne dikobraza, nedokázala som prestať čítať. Pretože staršia April, ktorá rozprávala príbeh mladšej April, ma neustále lákala na nadchádzajúce udalosti. Navyše to bolo celé napísané takmer až denníkovým štýlom, čiže April preskakovala z udalosti na udalosť a pohľad do jej hlavy bol niekedy zaujímavý. Navyše oveľa viac ma zaujímali všetky tie ostatné témy, ktorým sa priamo venovala April, alebo sa nimi zaoberali iné postavy. Najskôr to boli samotné sociálne siete a to, ako dokážu ovládnuť život. Táto ich trochu temnejšia stránka sa však prejavovala rovnako pomaly a nenápadne ako to býva v skutočnom živote, o to väčšie posolstvo v sebe táto téma niesla. Hoci si myslím, že celé šialenstvo okolo statusov, fotiek a videí bolo len druhotné. Táto kniha je totiž mnohovrstvová a autor sa v nej venuje naozaj všakovakým témam a morálnym otázkam. Dosť intenzívne skúma najmä ľudskú prirodzenosť, ich strach a obavy a najmä schopnosť reagovať na čokoľvek neznáme nepriateľsky. Lenže na druhej strane sa snaží hovoriť aj o ľudskej schopnosti súcitu, porozumenia a súdržnosti, ktorá sa ukáže vždy v tých najkrízovejších situáciách. V tomto smere je teda táto kniha príbehom s posolstvom. Našťastie bol dej pomerne jednoduchý, takže ma nerušil v premýšľaní. Ono je to celé vlastne postavené na tom, že April nájde Carla, April píše a hovorí o Carlovi, celý svet je hore nohami, April je závislá na pozornosti, potom je tak trochu dlho nič a nakoniec konečne príde to, na čo sa kniha celý čas chystala. Napriek tomu, alebo by som mala asi hovoriť vďaka tomu, vo mne kniha zanechala veľa dojmov, získala si ma a nútila ma zamýšľať sa nad zaujímavými myšlienkami. Je to absolútne fenomenálne je vo svojej podstate úplne obyčajným príbehom, ktorému autor dodal unikátnosť hlavne spracovaním. April, hlavná hrdinka a zároveň jediná rozprávačka, je viac ako len trochu nespoľahlivá a niekedy čitateľa zámerne zavádza. Navyše je to ten typ osoby, ktorú striedavo ľutujete a zároveň nenávidíte. Napriek tomu bolo zaujímavé sledovať príbeh jej očami. Vďaka nej totiž autor do príbehu vložil hneď niekoľko zaujímavých tém. Ono totiž téma Carlov a hľadania odpovedí na otázky o ich pôvode a význame je skôr ako kulisa celej knihy. Preto som pri čítaní mala neustále pocit, akoby som v rukách držala knihu od Patricka Nessa, nakoľko aj Hank Green mal tendenciu spájať niekoľko žánrov a tiež mal pocit, že by ma mal vedome zavádzať, ale takisto ma nútil premýšľať a potom tu boli tie nekonečné metafory... Skrátka, nessovka ako vyšitá. Dej teda nebol najdôležitejší, oveľa väčšiu úlohu tu zohrávali práve tie časti, v ktorých som sa mala zamyslieť, najmä nad správaním ľudí a nad ich reakciami na rôzne situácie, hlavne nad ich strachom a k čomu všetkému ich dokáže dohnať. Vďaka tomu bola kniha skôr pomalšia, po dejovej stránke občas chudobnejšia a niekde v polovici som mala hrozný pocit, akoby všetko jednoducho zastalo. Našťastie mi príbeh rozprávala April a robila to dosť zaujímavým spôsobom, takže ma dokázala presvedčiť, aby som v čítaní pokračovala. A urobila som dobre, pretože táto kniha bola fakt výborná. Dala mi mnoho námetov na premýšľanie a oveľa viac vo mne zanechala.

Hanka Greena slovenskí čitatelia poznajú ako brata (zatiaľ) slávnejšieho Johna Greena, autora viacerých YA románov a poviedok, z ktorých sú zrejme najznámejšie Na vine sú hviezdy a Papierové mestá. Debut s názvom Je to absolútne fenomenálne však mladšieho a podľa jeho vlastných slov krajšieho z dvojice Greenovcov predstavuje ako vcelku nadaného autora, ktorý na rozdiel od Johna nestavia na istotu romantických príbehov. Žánrovo sa príbeh pohybuje na hranici sci-fi, ale nemožno ho považovať za plnokrvný sci-fi román. Hoci v ňom moderné technológie zohrávajú dôležitú úlohu, nejde o nič, na čo nie sme zvyknutí v každodennom živote. Postavy si žijú svoje životy vo veľkej miere prostredníctvom vlogov, tweetov a príspevkov na facebooku, čo je v prostredí mladých ľudí úplne prirodzené (a zrejme by bolo zvláštne, keby to tak nebolo). Je to absolútne fenomenálne je vo svojej podstate jednoduchý príbeh o ľuďoch a strachu z neznáma, ktorý odjakživa polarizuje spoločnosť. Green vo svojom románe predstavuje hlavnú hrdinku April Mayovú, dizajnérku v newyorskom startupe, ktorá cestou domov z práce natrafí na nezvyčajnú sochu a rozhodne sa o nej natočiť video. Z večera do rána (doslova) sa z nej stáva hviezda youtubu – sochy, ktoré nazve Carlovia, sa totiž objavili po celom svete a nik si nevie vysvetliť ich pôvod. Vyrovnať sa s nečakanou slávou nie je pre April jednoduché, pomáhajú jej s tým partnerka Maya a kamarát Andy, neskôr sa k partii pridá aj fyzička Miranda a Aprilin asistent Robin. Spomínam ich zámerne, aby bolo od začiatku jasné, že Hank Green výborne obchádza stereotypy ženských literárnych postáv – sú silné, inteligentné a občas aj zábavné. April veľmi rýchlo zistí, že prostredníctvom sociálnych sietí dokáže ovplyvňovať životy mladých ľudí. Hank Green tu zrejme zužitkoval skúsenosti z vlastného vlogerského projektu, pretože pasáže, v ktorých hlavná hrdinka premýšľa nad plánovaním tweetov, boli skutočne autentické a nútili čitateľa obávať sa, kam až April v snahe nájsť exkluzívny obsah zájde. Proti April a jej kamošom stojí hnutie Obrancov, o ktorých pre istotu nebudem prezrádzať viac, len podotknem, že ide o vydarenú alúziu na konzervatívne skupiny, ktoré sa pevne držia zaužívaných kultúrnych noriem a odmietajú uznať existenciu inakosti v akejkoľvek podobe (pri čítaní môžete ľahko spoznať vlastných susedov). Príbeh však má aj niekoľko problematických prvkov. Jedným z nich je hlavná postava a jazyk, ktorým prehovára k čitateľom. Spočiatku som si kládla otázku, kto takto rozpráva, ale napokon som musela uznať, že prekladateľka Ivana Cingelová si s tým, čo mala k dispozícii, poradila veľmi dobre. Uchránila tak slovenské čitateľky a čitateľov pred skostnatenou podobou slovenského slangu, ktorou ich ešte sem-tam niektorý z prekladateľov ovlaží. Je teda veľmi pravdepodobné, že sa po niekoľkých stranách naladíte na autorovu vlnu a občas sa nad voľbou slov dobre pobavíte (predovšetkým v emocionálne vypätých situáciách). Vcelku knihe nemožno veľa vytknúť, je to príjemný príbeh s trochu otravnou hlavnou hrdinkou. Verím však, že to bol autorov zámer, pretože aj jemu sa už zunovali superhrdinky, ktoré okamžite ovládnu situáciu a nikdy o sebe nepochybujú. April je v tomto smere uveriteľná a je len na čitateľovi, aby posúdil jej konanie, návod od autora k tomu nedostane. Príbeh, ktorý sa spočiatku javil ako plytký, nakoniec odkrýva známu, no o to naliehavejšiu skutočnosť, že najväčšími nepriateľmi ľudí sú vždy len ľudia. Je to absolútne fenomenálne je vydarená prvotina, no netreba mať priveľké očakávania. O to viac vás Green poteší originálnym príbehom, v ktorom s nadhľadom obchádza stereotypy. Určite teda odporúčam po knihe siahnuť, nemusíte byť fanúšikom sci-fi a dokonca ani YA literatúry, aby ste ocenili jej potenciál. Chybičky krásy možno Hankovi Greenovi pri prvotine odpustiť, a keďže Albatros všade (vrátane trochu nudnej obálky) avizuje, že ide o bestseller podľa rebríčka New York Times, nebude to tá najhoršia čitateľská voľba.