Fáma

Je tu. Ale nikto nevie, ktorá žena to je. Má totiž zmenenú identitu. Joanna započuje pred školou svojho syna šokujúcu fámu a keďže sa len nedávno prisťahovali a nesmierne túži zapadnúť do spoločnosti, jedinou nezáväznou poznámkou rozšíri fámu ďalej. A ako to už s klebetami vo všeobecnosti býva, jedna veta vedie k druhej a spustí sa nezastaviteľná lavína udalostí. Rozšíri sa fáma, že notoricky známa vrahyňa, ktorá v detstve pripravila o život malého chlapca, žije so zmenenou identitou v mestečku Flinstead. strany. Príbeh je čitateľovi podaný zaujímavým a veľmi záhadným spôsobom, nakoľko si nemôžete byť naozaj nikým a ničím istý. Podozrivá je totiž každá jedna žena. A to je dobre, pretože vás dej drží pekne v napätí a knihu nepustíte z ruky, kým sa nedozviete, kto je tou „detskou vrahyňou“, ktorá sa po rokoch vracia späť. Mne ale, žiaľ, netrvalo dlho a odhalila som, čo malo byť odhalené až na záver. Veľmi sa mi páčilo, akou formou je príbeh rozprávaný. Hlavnou rozprávačkou je Joanna, ktorá medzi svojimi „priateľkami“ fámu spustila a toto rozprávanie prelínajú myšlienky spomínanej vrahyne, ktorej identitu zatiaľ nepoznáme. Ako ďalšie plus považujem prostredie, do ktorého je príbeh zasadený, a to do pokojného anglického mestečka pri mori, čo pôsobí dokonale autenticky. Veľa sa dozvedáme o Joanne a jej súkromnom živote, ktorý v podstate tvorí len jej syn Alfie a matka, ktorá žije v rovnakom meste a so synom jej občas pomôže. Na scénu prichádza Alfieho otec Michael, novinár, ktorý príde so skvelým nápadom – napísať knihu o kriminálničke Sally McGowanovej a zarobiť tak kopec peňazí. Hoci si nie som úplne istá označením „triler“, nakoľko to nie je typický triler, na aký sú čitatelia zvyknutí. Autorka to poňala po svojom a do príbehu zapojila množstvo drámy, ktoré Fámu posúvajú tak troška do iného žánru. To ale asi nie je úplne na škodu, pretože kniha sa mi páčila do poslednej vety a nemenila by som na nej nič. Možno až na to klebetenie na spôsob „jedna pani povedala“, ktoré pretrvávalo zhruba do polovice knihy, a ktoré mi mierne vadilo, inak knihe skutočne nemám čo vytknúť. A aj keď som celú zápletku odhadla pomerne rýchlo, celkový dojem z knihy mi to vôbec nepokazilo, príbeh som si maximálne užila a s výsledkom som spokojná. Mne preto nezostáva nič iné, ako odporučiť vám tento možno oddychovejší, ale o to zaujímavejší dramaticko-psychologický triler, ktorý si celkom určite zaslúži vašu pozornosť. Prečítajte si príbeh, ktorý je (aj) o tom, že aj tá najnevinnejšia myšlienka vyslovená nahlas má obrovskú silu a dokáže veľa. Napríklad aj veľa pokaziť.

Joanna sa z Londýna presťahuje so synom do malého mestečka Flintstead. Spojí tak príjemné s užitočným, pretože v malom mestečku žije aj jej matka, ktorá jej sem tam pomôže so synom. Jedného dňa počuje pred školou jej syna fámu (známa vrahyňa žije so zmenenou identitou vo Flintsteade), ktorú neskôr podporí a “pošle ďalej” a tým spustí sled udalostí, ktoré môžu viesť k tragédii. • Skôr by som knihu označila za psychologickú drámu ako triler. Resp. odporúčam vám neísť do knihy s tým, že je to plnohodnotný triler (tým nechcem povedať, že to je mínus tejto knihy, práve naopak). Čítame o vzťahoch v malom meste (v rodinách, aj medzi obyvateľmi). O tom, čo môže spôsobiť malá nevinná poznámka medzi “priateľmi”. Akí vedia byť ľudia zlomyseľní predtým, ako si preveria “čo je vlastne pravda”... ale tak to v živote chodí... • Postavy v knihe nie sú vykreslené do hĺbky. Dokonca ani hlavná postava Jo. Dozvedáme sa síce niečo z jej súkromného života, ale hlavne čítame o tom, čo nasleduje po tom, čo vypustí z úst fámu o ktorej počula. Jo sa začnú diať zvláštne veci a podozrivý je takmer každý v knihe. Moje tipy na páchateľa tiež skákali počas čítania z osoby na osobu (čo považujem za ďalšie plus). Samozrejme koniec je napínavý a aj incidenty, ktoré k nemu vedú. • • V poslednej dobe si práve toto v knihách užívam - oddychové a zaujímavé čítanie (a je jedno o aký žáner ide). Pokiaľ hľadáte tiež niečo takéto, tak Fámu odporúčam.????

Debut Lesley Kara ma zaujal najskôr obsahom. Vzala si totiž na mušku obyčajné klebetenie, ktoré sa však vplyvom nesprávnych adresátov môže obrátiť voči šíriteľovi priam s fatálnymi následkami. V tomto smere môže Fáma pôsobiť ako morálna výzva a zrkadlo mnohým fanúšikom neovereného šírenia informácií. Príbehu veľmi pristane prostredie malomesta, kde sa reči šíria rýchlosťou blesku, rovnako ako vedomie, že za zatvorenými dverami susedia skladajú svoje masky a môžu žiť celkom odlišný život od toho, aký prezentujú na verejnosti. S knihou sa tak dokáže stotožniť skutočne každý, otázkou ostáva už len miera naplnenia žánrovej kvality. Susedskú komunitu postaví do pozoru Joanna, ktorá začuje pred synovou školou čosi o novej identite niekdajšej detskej vrahyne. Keďže Joanna je v mestečku nová a uvedomuje si potrebu začleniť sa aj s Alfiem do miestneho kolektívu, posunie informáciu ďalším matkám. Knižný klub a ďalšie zoskupenia sú priam liahňou klebiet, a tak sa fáma o tom, že medzi nimi žije slávna kriminálnička s novým menom, rozšíri ako požiar. Joannu to síce mrzí, no ani ona neostane imúnna. Podozrieva každú ženu s rovnakými iniciálkami, ako mala Sally McGowanová. Tá bola ako desaťročná obvinená zo zabitia len o päť rokov mladšieho chlapca. Prípad otriasol krajinou a Sally okamžite prischla nálepka detskej vrahyne, ktorej sa nezbavila ani za roky vo väzení. Po prepustení sa dočkala zmeny identity, ale je otázne, dokedy ostane nepozorovane a pokojne žiť... Do hry totiž vstúpia aj ďalšie osoby spojené s dávnym zločinom, ktorí Sally nikdy nezabudli, čo spôsobila. Onačenie psychotriler sedí na Fámu ako uliate. Väčšinu deja ide totiž najmä o psychologickú stránku zúčastnených - ako pristupujú k novinkám, ako u ľudí funguje tzv. haló efekt či ako sa vyrovnávajú s vlastnými pocitmi viny. Trilerová stránka prichádza skôr ku koncu, kedy dochádza k odhaleniam a uzatváraniu každej dejovej línie. V tomto smere funguje gradácia skutočne bezchybne, Lesley Kara si svedomito pripravuje pôdu pre nadchádzajúce udalosti. Ak však niekto dáva prednosť príbehom s väčšou dávkou napätia, zvratov a akcie, jeho očakávania nebudú naplnené. Fáma má pokojný priebeh, odporúčam ju najmä čitateľom, ktorý sa vyhýbajú trilerom, kde krv tečie potokom a násilie je zobrazené je príliš explicitne. Román Lesley Kara má jednoducho typický britský "elegantný" nádych spočívajúci v postupnom odhaľovaní pravdy, s množstvom podozrivých postáv a napokon s (ne)očakávaným odhalením. Text sa číta ľahko, čaká na vás 54 kratších kapitol, rozprávaných z pohľadu hlavnej postavy Joanny. Okrem detektívnej zápletky je významnou súčasťou deja aj jej osobný rodinný život, či už vo vzťahu k matke, otcovi jej syna, alebo v snahe pomôcť Alfiemu nájsť si kamarátov. Ak teda hľadáte čosi na skrátenie dní v domácom prostredí, Fáma vám k tomu môže dopomôcť.

Pozná to azda každý z nás – tie náhodné klebety, ktoré sa dozvedáme o sebe alebo o svojich blízkych. Tie, ktoré niekedy nevedomky šírime aj my, lebo nikdy nevieme, kto vie ako udržať tajomstvo. To je to, čo ma nalákalo na čítanie tejto knihy. Tá známosť toho motívu, pretože to je niečo každodenné, lenže v prípade tejto knihy vybičované do extrému, pretože mestom sa začne šíriť fáma, že medzi obyvateľmi prežíva aj notoricky známy detská vrahyňa. Má však novú identitu, tým pádom to môže byť ktokoľvek. Už od začiatku som tušila, že sa mi do rúk dostane triler, s trochou šťastia aj psychologicky zameraný. A v podstate som sa nemýlila, problém však bol s formou, ktorú autorka zvolila. Príbeh mi rozprávala (teda až na veľmi krátke prestávky) Joanna, slobodná matka šesťročného syna, ktorá sa tak trochu nedobrovoľne stane šíriteľom fámy o detskej vrahyni žijúcej v prímorskom mestečku. Paradoxom však je, že Joanna je prototypom neklebetnice. Hovoriť o komkoľvek poza jeho chrbát sa jej bridí a dosť kriticky sa pozerá aj na klasické mestské klebetnice, ktoré majú dosť peňazí na to, aby mali príliš veľa voľného času. Z tohto pohľadu pre mňa bolo fascinujúce sledovať Joannin príbeh. Prakticky sa ocitla v epicentre toho všetkého a keďže mala trochu naivnú povahu a snažila sa byť nekonfliktná, dosť zle to na ňu vplývalo. Zrazu bola paranoidná a videla tiene aj tam, kde neboli. Lebo čo ak odhalila niečie tajomstvo a buď ona, alebo nebodaj jej malý syn, za to zaplatia životom? Z psychologického hľadiska ma teda Joanna a celá jej postava zaujala, avšak nie som si úplne istá, či urobiť z nej rozprávačku bolo úplne správne rozhodnutie. Problémom totiž bolo, že okrem Joanny som vlastne nemala možnosť s nikým nadviazať nejaký hlbší kontakt. Bolo tu veľké množstvo postáv a dovolím si tvrdiť, že občas zbytočne veľa, nakoľko väčšina z nich boli len epizódne a ich charaktery alebo samotná prítomnosť dej nikam neposúvali. Vďaka ich prítomnosti ale boli do úzadia zatlačené postavy, ktoré by mohli byť zaujímavé, ale nedostali dostatočný priestor. Čiastočne to bolo spôsobené aj tým, že Joanna, okrem toho, že bola hrozne naivná a paranoidná, nebola ako rozprávačka veľmi zodpovedná. Násilne upriamovala moju pozornosť opačným smerom, čo by som inak autorke kvitovala, lebo nie je nič lepšie ako autor, ktorý dokáže čitateľa zmiasť. Hlavne ak hovoríme o primárne detektívnej knihe. Lenže v prípade tejto knihy sa autorka snažila možno až príliš, čo bolo podozrivé a tým pádom som poľahky dokázala uhádnuť, čo sa predo mnou autorka snažila zakryť. (Čo ale zase nepovažujem za obrovský nedostatok. Aj keby som od začiatku vedela, kto je tá detská vrahyňa, čo som vlastne vedela, nemuselo by mi to nutne pokaziť zážitok z čítania, ak by ma autorka dokázala aspoň v niekoľkých momentoch prinútiť zapochybovať. Jej sa to však nepodarilo.) Z toho čisto psychologického hľadiska som za najviac fascinujúce považujem kratučké časti, ktoré boli písané z pohľadu samotnej detskej vrahyne. Pohľad do jej vnútra bol presne to, čo som očakávala od knihy. To napätie, tie emócie, absolútne zmetenie a neistota, či je teda tá osoba vinná nenapraviteľná vrahyňa, alebo je nevypočutá obeť. Napriek všetkému nemôžem povedať, že by to bola vyslovene zlá kniha. Podľa mňa ide o fascinujúci námet, ktorý autorka trošku podhodnotila spracovaním. Rozhodla sa pre niektoré zbytočne skratkovité riešenia, keď mi opisovala zbytočnosti a tie zaujímavejšie záležitosti cielene utláčala do úzadia a akoby na ne zabudla. Čo som jej ale dokázala odpustiť, pretože ma predsa len bavilo aj to, že kniha bola nakoniec úplne iná, než na čo sa tvárila. Očakávala som napínavú detektívku. Namiesto toho som dostala skôr taký rozpačitý príbeh o tom, ako klebety vplývajú na spoločnosť a ako sa na to díva niekto, pre koho sú klebety absolútne nedôležité. Plus tu bol ten element dávnej krutej minulosti, s ktorou sa každý vyrovnáva, respektíve nevyrovnáva, po svojom. Vo výsledku to bolo teda príjemné čítanie. Zo začiatku trošku zdĺhavé, ale plne to vynahradil napínavý záver. Za úplne najlepšie z celej knihy považujem posledné dve strany napísané z pohľadu detskej vrahyne. Prinútili ma zapochybovať o tom, čo som sa vlastne v knihe dozvedela a napadlo mi, že tým nespoľahlivým rozprávačom možno nemala byť Joanna, ale detská vrahyňa, ktorá dostala tak žalostne málo priestoru. V tomto bode sa môžem len domnievať, za čo knihe pridávam body k dobru. (Myslím ale, že by bolo zaujímavým experimentom čítať tento istý príbeh z pohľadu vševediaceho rozprávača, ktorý by ma celý čas vodil za nos.)