Frankissstein

„Život sa javí obyčajný, len keď ho žijeme. Keď o ňom rozprávame, zisťujeme, že sme cudzinci medzi cudzincami.” Frankissstein nie je typickým príbehom o láske. Rozpráva príbeh o mladom mužovi Ryovi Shelleym, transrodovom lekárovi, ktorý sa zamiluje do uznávaného profesora Victora Steina zaoberajúceho sa témou umelej inteligencie. Súčasnosť strieda minulosť, v ktorej sa vraciame až do roku 1816. Tam totiž celý príbeh začína. Keď mladá Mary Shelley stvorila svojho knižného hrdinu, moderného Prometea, Frankensteina. „Aký otec nepomenuje svoje dieťa? spýtal sa Shelley. Taký, ktorý sa bojí toho, čo vytvoril. odvetila som.” Frankissstein nie je ľahkým čítaním a rozhodne nie ani čítaním pre každého jedného čitateľa. Priznám sa, že aj mne trochu trvalo, kým som sa do knihy úplne dostala a pochopila. Autorka totiž okrem kontroverzných tém využíva aj odlišný štýl písania, v ktorom chýba napríklad aj vyznačenie priamej reči. Keď sa však raz začítate, stojí pred vami príbeh plný mnohých tém a názorov, nad ktorými sa treba pozastaviť a zamyslieť sa. Okrem lásky tak prináša témy ako zmysel života, robotika, umelá inteligencia, život po smrti, zmena pohlavia… Zároveň nás tak núti zamyslieť sa nad tým, kam náš svet vlastne speje a že takáto budúcnosť nemusí byť až tak vzdialená, ako sa môže zdať.

Jedna z mojich najzvláštnejších, provokatívnych, šokujúcich, vulgárnych a napriek tomu všetkému láska na prvé začítanie. Toto pre mňa znamená Frankissstein kniha o láske, ale o inej na akú sme zvyknutí. V tomto skvelom diele autorka preplietla dramatické životné osudy na pozadí tém ako umelá inteligencia, transhumanizmus, LGBT vzťahy. Vystúpte zo svojej komfortnej zóny a prečítajte si túto skvelú knihu a na podobné témy sa budete vďaka autorke pozerať s rešpektom, úctou a bez predsudkov. Píše sa rok 1816 miesto diania Ženevské jazero. Devätnásťročná Mary Shelleyová píše príbeh o vedcovi, ktorý vytvorí novú formu života. Popritom si užíva dovolenku so svojím manželom, básnikom Percym a priateľmi. Nechýba veľká dávka alkoholu, sexu a chuti k písaniu. A tak uzrie svetlo postava Viktora Frankensteina a jeho monštra. V budúcnosti v Británii po brexite mladý lekár Ry sa zamiluje do uznávaného profesora Victora Steina, ktorý vedie verejnú diskusiu o umelej inteligencii a zároveň predvádza novodobé sexuálne pomôcky pre osamelých mužov - sexbotky. Na druhej strane Atlantiku, sa v kryonickom zariadení nachádzajú desiatky tiel mužov a žien, ktorí sú reálne mŕtvi, ale čakajú na návrat do života... Toľko otázok na zamyslenie nastolila autorka v tomto úžasnom diele. Čo ak prestaneme byť najinteligentnejším tvorom na tejto planéte? Pri rýchlosti vývoja techniky, umelej inteligencii v akej sa nachádzame je otázka viac ako na mieste. Čo ak neďaleký svet umelej inteligencie bude svetom, kde aj fyzické obmedzenia našich tiel prestanú byť relevantné? Roboty sa postarajú o väčšinu toho, o čo sa dnes starajú ľudia. A z toho mrazí...Moje maximálne odporúčanie na prečítanie si tejto skvelej knihy.

Finalista Bookerovej ceny 2019 je vtipný, vášnivý, smelý a prenikavý román a ľúbostný príbeh o živote. Všetko sa začalo v lete 1816 pri Ženevskom jazere, kde si básnici Shelley a Byron, Byronov lekár Polidori, Mary Shelleyová a jej nevlastná sestra Claire Clairmontová, vtedy Byronova milenka, prenajali dva domy. Nepriaznivé počasie im dodáva chuť písať a práve tu a teraz sa zrodí postava slávneho Frankensteina. Frankissstein je naozaj nekonvenčným príbehom, ktorý je plný nesmierne hlbokých myšlienok i neúnavných dialógov. Jedna konkrétna postava dala dokonca zabrať aj mojej bránici – pri niektorých rozhovoroch som sa skutočne neubránila smiechu. Toto beriem ako obrovské plus, nakoľko humor bolo ozaj to posledné, čo som v tomto príbehu očakávala. Pozor, nenechajte sa však zmiasť, nejde o explicitne humorné dielo, autorka sa púšťa do dôležitých tém, akou je napríklad transsexualita, transhumanizmus, otázka nesmrteľnosti či bytia samotného. V neposlednom rade otvára myšlienku na vytvorenie umelej inteligencie, ba dokonca sa tu niekde mihol aj feminizmus. Ale to len tak na okraj. Čiže, je tu toho skutočne viac než dosť a dej vám tak nedáva priestor na to, aby ste sa nudili čo i len malú chvíľočku. A viete čo? Tých vyššie spomínaných hlbokých myšlienok je tu naozaj neúrekom. Nebudete stíhať zapisovať, či v prípade, že ste fanúšikom lepiacich papierikov – pripravte si ich plné hrste. Som si vedomá, že spojenie tohto všetkého nemusí úplne ulahodiť každému jednému čitateľovi. Pre niekoho to môže byť jednoducho príliš. A ono to aj príliš je. Príliš vulgárne, príliš otvorené, príliš odvážne. Ale keďže ja sa považujem za človeka s otvorenou mysľou, ktorého zaskočí ozaj len máločo a predsudky sú to posledné, čo mi zamestnáva hlavičku, toto dielo bolo pre mňa skutočným literárnym pôžitkom. Pomenovanie „Príbeh lásky“ mi neprišlo adekvátne. Navyše si myslím, že vám môže celkom skresliť pohľad na toto veľdielo, keďže láska ako taká tu, podľa môjho skromného názoru, asi úplne nefiguruje. Ale! Keďže je nám všetkým všeobecne známe a jasné, že má mnoho podôb, nebudem zabŕdať a protestov sa pre tento raz zdržím. Hoci mi veľakrát pripadalo, že autorka toto dielo poňala viac filozoficky a menej sa vyhrala s dejom, veľmi som sa bavila. A ak sa aj stalo, že sa dej spomalil, celé to bolo napísané veľmi inteligentným jazykom, a to mi veru stačí na to, aby som bola s knihou spokojná. A konkrétne túto ja nemôžem hodnotiť inak, ako pozitívne. Som rada, že som mala možnosť prečítať si „Frankensteina v nových šatách“, pretože mi autorka ponúkla celkom nový pohľad na toto klasické dielo a ja ho chcem odporučiť všetkým. Ale radšej len všetkým nekonzervatívcom. Pre istotu.

Z anotácie na mňa táto kniha pôsobila ako sci-fi a keby podobnú knihu napísal iný autor, pravdepodobne po nej nesiahnem. Do autorkinho poetického štýlu som sa však zamilovala už v jej knihe Vášeň a zamilovaná zostávam aj po Frankisssteinovi. V oboch prípadoch ma uchvátili témy, dialógy a myšlienky vložené do úst nekonvenčných postáv. Myšlienky, ktoré mi neraz priam vyrazili dych a bleskovo putovali do môjho zápisníčka. Myšlienky, ktoré možno nie sú vždy revolučné a prelomové, ale to, ako krásne sú napísané, robí z čítania autorkiných kníh umelecký zážitok.

V románe úspešnej anglickej spisovateľky sa prepletá historický príbeh s aktuálnymi spoločenskými témami. Román Jeanette Winterson sa odohráva na začiatku 19. storočia, keď osud spojil devätnásťročnú Mary na úteku so svojím budúcim manželom a nevlastnou sestrou s Lordom Byronom v Ženeve. V hmlistom, upršanom počasí básnikovi napadlo, aby každý z nich napísal nejakú strašidelnú poviedku. Mary napísala príbeh bezmenného monštra a jeho trpiaceho stvoriteľa doktora Viktora Frankensteina. S Maryiným príbehom sa strieda príbeh zo súčasnosti, v ktorom sa transrodový muž doktor Ry Shelley zamiluje do vedca Viktora Steina, podieľajúceho sa na experimentoch s umelou inteligenciou a pôsobiaceho na kryoklinike, kde sa mrazia ľudské hlavy do času, keď už telo nebude potrebné ako nosič vedomia. Všetky postavy zrkadlia ľudí z príbehu spred dvesto rokov a ich úvahám dávajú nový rozmer. Jeanette Winterson napísala nádherný, a zároveň aj veľmi vtipný román o láske a o tom, čo znamená byť človekom v čase, keď sa budúcnosť “už deje” a samotná veda potvrdzuje, do akej miery je to, čo nazývame realitou, výmyslom.

Všetko sa začína na brehu Ženevského jazera v roku 1816. Mary Shellyová trávi dovolenku vo Švajčiarsku v spoločnosti milovaného manžela, básnika Percyho B. Shelly, Lorda Byrona, jeho osobného lekára a tiež spisovateľa, doktora Polidoriho a sestry Claire. Nepriaznivé počasie ich uväzní v chatách a prebudí chuť na písanie. Všetci dobre vieme, ako to dopadlo. Svetlo literárneho sveta uzrela postava Viktora Frankensteina a jeho monštra. Kapitoly popisujúce život spisovateľky sú fascinujúcim čítaním, plným skvelých myšlienok a vycibrených viet. Môžeme iba hádať, ako to bolo naozaj. V autorskej poznámke sa dočítate, že rozhovory sa možno odohrali, možno nie, no Winterson dúfa, že neurazila živých ani mŕtvych. Je to len príbeh. Zožrala som jej ho aj s navijakom. Okrem spomínaných historických postáv sa v diele objavujú aj ďalšie, napríklad Ada Lovelace a Alan Turing. Stále živé a nadčasové myšlienky z minulých storočí sa dostávajú k slovu v príbehu zo súčasnosti. V románe sa oživenie monštra z pera Mary Shelly preklápa do súčasnosti a otvára myšlienku na stvorenie umelej inteligencie, ktorá nielenže dokáže prežiť tvorcu, ale ho aj nahradiť. Spoznávame mladého transrodového lekára menom Ry. Narodil sa ako Mary, no po operáciách hornej časti tela je z neho na prvý pohľad muž. Spodnú časť si nechal bez zákrokov. Neurobil so to preto, aby som sa od seba vzdialil. Urobil som to preto, aby som sa k sebe priblížil. S tým sa akosi nedokáže vyrovnať predajca sexbotiek Ron, s ktorým sa zoznámil na globálnej konferencii Tec-X-Po o robotike. Po tom, čo mu predstavil všetky typy umelých figurín s najvymakanejšími doplnkami a „zručnosťami“ je sklamaný, že nezískal nového zákazníka. Jeho nafukovacie panny sú vybavené vibrujúcimi vagínami, silikónovými super bradavkami, mimoriadnou schopnosťou doširoka roztiahnuť nohy, dokážu rozprávať (síce obmedzene, ako keď stretnete krásnu cudzinku, no aj to je pokrok oproti minulosti), nikdy nefrflú a nespôsobujú problémy. Je presvedčený, že dokáže vyriešiť otázky znásilnenia, sexuálneho zneužívania, dokonca chce expandovať so svojimi pomôckami do všetkých cirkví. Smiala som sa v úvode celú jednu kapitolu, dlho a nahlas. Ubezpečujem vás, že vždy, keď vyjde na scénu Ron, sa smiechu nezdržíte. Ďalším kamošom do partie je vedec a Ryov milenec Victor Stein. Má množstvo sledovateľov na Twiteri a na Facebooku. Podľa neho budúcnosť nie je biológia lež umelá inteligencia. Ry mu dodáva orgány a časti ľudských tiel z pitevne. Čo s nimi Viktor robí, ho doteraz príliš nezaujímalo. Lenže to sa zmení. Steinova vízia umelej inteligencie predstavuje neobmedzenosť fyzickým telom. Ľudské vedomie predsa prekračuje komplikácie spojené s krehkosťou tiel. Načo telo? Iba mozog je dôležitý. Ry je pre neho stelesnením budúcnosti. A ty, Ry, nádherný chlapec/dievča, nech si čokoľvek, si absolvoval zmenu pohlavia. Rozhodol si sa zasiahnuť do vlastnej evolúcie. Akceleroval si svoje portfólio možností. Vo Phoenixe v Arizone v kryonickom zariadení Alcor sa ľudstvo pripravuje na zmŕtvychvstanie. Zmrazení zosnulí tu čakajú na návrat do života a Victor verí, že je to možné. Vždy existujú dvere, čo neradno otvárať. Presvedčia sa o tom aj hrdinovia románu. Doktor Stein je fascinujúci a tak trocha šialený zároveň. Technologický pokrok sa zastaviť nedá a vynálezy či prebiehajúce pokusy, ktoré už čakajú za dverami, nás určite v blízkej budúcnosti prekvapia aj v reálnom svete. Zatiaľ si ich môžeme užívať vo fikcii. Mňa osobne ľudské ruky pobiehajúce po laboratóriu ako pavúky dosť vystrašili. Pohľad na zmrazené telá by som taktiež prenechala iným. Román je úžasnou meditáciou o zodpovednosti za stvorenie, o možnostiach umelej inteligencie, o (ešte stále nie celkom spoločnosťou chápanej a tolerovanej) transsexualite a transhumanizme. Je pre čitateľov s otvorenou mysľou, ktorí sa nezľaknú možných oplzlých scén, vulgrizmov a otvorených sexuálnych narážok. Winterson ich štedro korení humorom. Nečakajte však lacnú komédiu! Vtip a nadsázka sú vyvážené výbornými inteligentnými a novátorskými myšlienkami. Skvelý rozprávačský štýl zaručuje kvalitné čítanie. Nechýba zdravý feminizmus, autorka vkladá do úst postavám svoje názory na mužsko-ženský svet, ba dokonca sa nevyhýba ani kritike brexitu. Neuveriteľne vtipný, inteligentný, satirický a filozofický román pretkaný minulosťou nám dovoľuje nahliadnuť do budúcnosti, kde už netrpezlivo podupkáva umelá inteligencia. Dokážeme naše časovo obmedzené biologické telá nahradiť? Môžeme sa stať nesmrteľnými? Frankissstein je skutočný skvost.

19. storočie - mladučká Mary Shelley pri brehoch Ženevského jazera v jedno upršané leto píše svojho legendárneho Frankensteina. 21. storočie - transrodový lekár Ry Shelley sa zamiluje do profesora Victora Steina, ktorý verí, že večný život môže existovať za hranicou tela. Tieto dve príbehové linky sa prelínajú navzájom, alebo by bolo možno výstižnejšie napísať, že sa do seba vlievajú, pretože ako píše Jeanette Winterson - "Realita je tekutá". A ku koncu niektoré postavy už ani samé nevedia či sú rozprávačmi alebo samotným príbehom. Páčilo sa mi, akým štýlom je to celé napísané a prepojené - akoby kniha cestovala v čase. Kapitoly z devätnásteho storočia sú napísané poetickejšie, kvetnatejšie, uhladenejšie. Napísané tak, že niektoré pasáže čítate viackrát len preto, aby ste si užili tú krásnu skladbu slov. To Jeanette ovláda na jednotku. Naopak tie z dvadsiateho prvého storočia sú svižnejšie, explicitnejšie, vulgárnejšie. Celý ten jemný sci-fi námet a témy transrodovosti, transhumanizmu, umelej inteligencie, identity človeka ma veľmi bavili a jemne mi pripomenuli niektoré najlepšie Chiangove poviedky. Takže za mňa výborné a zhltnuté za dve popoludnia.