Všetko, čo (ne)chcem

Je vidieť, že autorka má za sebou viacero úspešných kníh, pretože jej štýl je svieži, ľahký a plný všetkého, čo by čitateľ v knihe chcel nájsť. Aspoň ja som si ho obľúbila, nakoľko všetko pôsobilo reálne. Dialógy boli nenútené, plynuli prirodzene a neraz som sa aj zasmiala. . Nina sa už dlhšiu topí vo vzťahu, ktorý ju nenapĺňa, len vyčerpáva. Násilnícky priateľ Noro ju nešetrí ako slovnými urážkami, tak ani fyzickým kontaktom. Nič jej neuľahčia ani 2 čiarky na tehotenskom teste. . Liana je tiež vyčerpaná vzťahom, avšak z úplne opačného dôvodu. Spolu s manželom, Filipom, už roky túžia po dieťatku, avšak z medicínskeho hľadiska to pre Lianu nie je možné. . Musím povedať, že príbeh bol krásne precítený. Niesol sa síce v depresívnejšom tóne, plným beznádeje, no práve tie svetlé momenty ma donútili usmiať sa a vychutnávať si príbeh naplno. Autorka sa ho nesnažila prikrášliť a urobila dobre. Ani život nie je ružový, práve naopak. Častokrát sa stane, že doslova padneme na hubu, a osud nám naloží ešte viac, aby videl, čo všetko zvládneme. A vedomie, že v tom nie sme sami, je to najkrajšie na svete. ?? #priatelianavzdy . Bola to práve sila priateľstva, ktorá vo mne zanechala rozporuplné pocity. Na jednej strane som cápala ženu, ktorá bojovala s túžbou po rodine, na druhej som sa však na ňu hnevala a mala chuť ju párkrát prefackať, len aby si uvedomila, že nie pre každú ženu je materstvo darom. Koniec koncov, každá žena má právo naložiť so svojím životom ako uzná za vhodné a malo by jej to priniesť nešťastie, depresiu a iné poruchy, musí sa rozhodnúť v prvom rade tak, aby s tým dokázala po zbytok života existovať. Nie všetko je totiž biele alebo čierne.