Proti vetru

Výnimočné knihy ma dokážu výnimočne rozplakať. A presne týmto slovom by som označila knihu Proti vetru. Výnimočná. Kristin Hannah v nej vyrozprávala príbeh Elsy, nezlomnej mladej ženy, s ktorou sa život nemaznal. Else je už odmalička vštepované, že sa nikdy nevydá, pretože je chorľavá a nepekná, a tak s týmto nastavením mysle vstupuje aj do dospelosti. Bez nádeje na vydaj a šťastný, naplnený život. Sníva o tom, ako opustí rodný domov a zanechá vo svete stopu. Jej život sa zmení v momente, keď doň vstúpi mladý muž, ktorého sotva pozná, no zažije vďaka nemu dosiaľ nepoznané pocity. Stane sa súčasťou jeho rodiny a z dobre postaveného mestského dievčaťa je odrazu obyčajná farmárka. A vtedy sa v Amerike začína veľká hospodárska kríza a dlhé roky ničivého sucha. Kniha Proti vetru je oslavou nezlomného ducha ženy. Je ódou na bohatstvo zeme, na zlatisté polia a šíre nebo. Na odvahu a nekonečnú lásku matky k svojim deťom. Elsa je jedna nezabudnuteľná ženská hrdinka a jej príbeh mnou bude už navždy rezonovať a pripomínať sa mi v ťažkých chvíľach. V takých, ktoré sa mi budú zdať ako bezvýchodiskové. Ak obľubujete historickú fikciu a máte chuť na silný a dojímavý príbeh, ktorý vás doženie až k slzám, kniha Proti vetru by vám určite nemala ujsť.

“Keď všetko ostatné odíde, zostane len láska. To som mala povedať deťom pri odchode z Texasu. A to im poviem dnes večer. Niežeby to pochopili. Ako by mohli? Mám štyridsať rokov a až teraz som sa dozvedela túto základnú pravdu. Láska. V najlepších časoch je to sen. V najhorších časoch spása.” Toto bolo také výborné a silné čítanie. Kristin Hannah aj týmto románom potvrdila, že je skvelá spisovateľka. Ocitáme sa v Texase a neskôr v Kalifornii medzi rokmi 1921 a 1936 a sledujeme neľahký život jedného dievčaťa, neskôr ženy. Elsa Martinelliová. Autorka podala verný obraz dvoch krajín počas ich najhorších čias - horspodárskej krízy a sucha. A tiež obraz ženy, ktorá sa nevzdáva. Ani keď ju neprijme vlastná rodina. Ani keď sa jej vlastná rodina zriekne. Ani keď príde bývať k cudzím ľuďom. Ani keď ju opustí manžel. Ani keď sama s deťmi odchádza za “lepším” životom, do neznáma. A ani keď bojuje za vlastné práva. Výborné.???? Ak ste čítali Slávika, tak aj tento román si zamilujete. Príbeh trochu o láske, ale viac o odvahe a húževnatosti. Mňa ešte čaká v knižnici po česky Velká samota.

Amerika v roku 1921- je krátko po vojne a ľudia si znova užívajú krásy života a vsetko prekvitá. Elsa má 25 rokov, cíti sa neskutočne osamelo, nemilovaná a rodičmi odvrhovaná. Vzťah jej rodičov k nej bol veľmi smutný. Dávali jej doslova najavo, že je škaredá, slabá, menejcenná a v živote nič nedokáže. ("Vo vlastnej rodine sa hanbila za to, ze je nepekná. Tá haba sa stala súčasťou jej osobnosti, prepletala sa jej telom a mysľou, stala sa tkanivom, ktoré ju držalo pokope."...) Celé roky snívala o zmene. Tou zmenou pre ňu nakoniec bol mladý 18 ročný Rafe. Karty osudu sa zamiešali tým najnepravedpodobnejším spôsobom a Elsa, zdalo sa, odcházdala za šťastím. Rok 1934. Hospodárska kríza a roky sucha drvili obyvateľov nevídanou silou.Vyprahnutá zem pukala, prašné búrky zasypávajúce pieskom celé oblasti a nedostatok potravín kvárili zbedačený ľud. Pre nedostatok vody tak obrovské množstvo poľnohospodárov prišlo o úrodnú pôdu, ktorá živila ich rodiny celé roky. V zúfalstve preto opúšťali svoju milovanú zem a tisícky kilometrov migrovali za lepším životom. Autorka drsným spôsobom opisovala život migrujúcich obyvateľov, nič neprikrášľovala ani neromantizovala. Hladomor, absencia základných ľudských práv, vykorisťovanie, utláčanie a zneužívanie zúfalých ľudí na ťazkú prácu za pár mizerných drobných- aj to je obraz Ameriky 20.teho storočia. Tieto dejinné udalosti zasiahli aj našu hrdinku Elsu. Tá sa s nepriazňou osudu popasovala spôsobom sebe vlastným a za svoju rodinu bojovala ako levica. Oddane a až do úplného vyčerpania robila všetko čo mohla pre svoju rodinu aj blízkych. Neskutočné čítanie... "Na chvíľu zatvorila oči, spomenula si na iné časy, keď sa bála a cítila sa osamelo, keď bola chorá. Vtedy sa k nej prvý raz naklonil starký a pošepol jej do ucha: -Buď odvážna-. A potom dodal: -Alebo to predstieraj. To je to isté.-".