Druhý čierny zošit

"Deti sú bezmocné, nevedia, ako čeliť temnote." Štvrtá poviedková kniha drahého priateľa Riša Pupalu je to najlepšie z pôvodnej tvorby, čo som čítal tento rok. Strašidelné poviedky sú skvele vystavané, majú temnú tenziu, výborné a uveriteľné postavy a sú - strašidelné. Nebol by to ale Riki, aby do nich briskne nenačrtol neduhy dneška, sociálne témy, slovenskú malosť. Naznačil, že najhorší strach môže byť z ľudskej debility. "Ľudia ako Zamboj boli dôkazom, že ľudstvo degeneruje, mení sa na agresívnu, v lepsom prípade nevľúdnu, do seba zahľadenú hordu odpudivých bytostí. Keby polovica z nich vrátane mladistvých zmizla zo zemského povrchu, nestala by sa škoda." Výborná kniha. A mňa bavili aj občasné odkazy na veci, čo sme zažili spolu. Napríklad: "Keď sú v prírode a stanujú, vysvetlil, musia sa zdraviť každému. Usmial sa a povedal: 'Ako správni čundráci.'"