„Stal sa stelesnením čohosi, čo by sa dalo nazvať modernou formou černošského kozmopolitizmu. Nie je to síce basketbalista či futbalista, no naopak, tie najväčšie hviezdy z oboch športov sa objavujú na okruhoch F1 po celom svete, aby sa s ním pozdravili.“
Takto predstavuje Lewisa Hamiltona profesor afroamerickej literatúry a kultúry na Pittsburskej univerzite Michael E. Sawyer.
Jeho nová kni...
„Stal sa stelesnením čohosi, čo by sa dalo nazvať modernou formou černošského kozmopolitizmu. Nie je to síce basketbalista či futbalista, no naopak, tie najväčšie hviezdy z oboch športov sa objavujú na okruhoch F1 po celom svete, aby sa s ním pozdravili.“
Takto predstavuje Lewisa Hamiltona profesor afroamerickej literatúry a kultúry na Pittsburskej univerzite Michael E. Sawyer.
Jeho nová kniha Sir Lewis nie je Hamiltonovou biografiou. Prináša skôr netypický náhľad na prvého pilota F1 tmavej pleti.
Ani Hamilton však nie je typickým jazdcom F1. Okrem faktu, že je jedným z najúspešnejších pilotov – podľa viacerých štatistík dokonca najúspešnejší –, je aktívny aj mimo pretekárskych okruhov. S tým súvisia aj isté hrozby.
„Dnes je rýchlosťou svetla odvysielaná každá minúta každého dňa. Celý svet môže rozoberať akékoľvek prerieknutie, nech by bolo mienené v dobrom či v zlom. Zlé správy sa šíria rýchlosťou blesku a majú tendenciu zatieniť akékoľvek komplexné posúdenie dotyčného človeka, situácie, kontextu či prehodnotenia. Lewis Hamilton to všetko prijíma,“ píše Sawyer v úvode.
Príbeh Hamiltona – niekedy aj trochu naivne – opisuje cez ťažké témy, ktoré ho osobnostne sformovali ako ublíženého génia a športového umelca. Často vychádza aj z jeho autobiografie a poukazuje na konkrétnych situáciách, pre ktoré je „trochu iný“.
Rodičia a legendy
Kariéra sedemnásobného majstra sveta by nebola realitou bez jeho otca Anthonyho, ktorý mal niekoľko zamestnaní súčasne, aby sa mladý Lewis mohol stať pretekárom.Nie všetci mladí černosi mali šťastie na obetavých rodičov. Sawyer však nachádza niekoľko výnimiek z pravidla.
„Joe Jackson musel veriť, že kŕdeľ detí, ktorý drezíroval až za hranicu zneužívania v garáži v meste Gary v štáte Indiana, sa stane vari najvplyvnejšou hudobnou skupinou svojej éry. Nehovoriac o tom, že jeho synovi Michaelovi raz bude stačiť len krstné meno, aby všetci vedeli, o koho ide – a to od brehov Michiganského jazera až po rieku Jang-c‘-ťiang a spať.“
„To isté platí pre vizionára z mesta Compton v Kalifornii Richarda Williamsa, ktorý nevedel o tenise vôbec nič okrem toho, že sa na ňom dajú zarobiť veľké peniaze. Jeho dcéry Venus a Serena vyhrali dokopy šesťdesiat grandslamových titulov (v dvojhrách aj vo štvorhrách), čím potvrdili relatívne neodborný názor svojho otca až tak, že dnes nie je možné bez nich dvoch tenis pochopiť.“
Medzi ďalšími príkladmi sú rodičia golfistu Tigera Woodsa či gymnastky Simone Biles. V knihe je uvedených množstvo športovcov tmavej pleti, ktorí sú istým spôsobom porovnávaní alebo dávaní do protikladu k správaniu a aktivitám Hamiltona vo všedných či citlivejších situáciách.
Z Hamiltona sa stala ikona F1, ktorej záber ďaleko presiahol svet motošportu. Vďaka svojim úspechom dokáže pokračovať v napĺňaní cieľov, ktoré si stanovil ešte v detstve.
Jeho častou spoločnosťou sú umelci, keďže aj sám hudobne tvorí. Mnohí z nich sú predstaviteľmi hiphopovej kultúry, ktorú pilot sleduje od 90. rokov.
„Lewis vyrastal fascinovaný afroamerickou kultúrou, no zatiaľ stál bokom. V roku 2007 sa však náhle ocitol na zozname osobností, s ktorými sa celebrity ako Pharrell museli nevyhnutne zoznámiť. V snahe posilniť vplyv černošskej kultúry vo svete našiel v Lewisovi Hamiltonovi cenného partnera, ktorý už na začiatku svojej kariéry začal formovať nový model luxusného černošského internacionalizmu.“
Rasizmus
Hamilton sa s rasizmom stretol mnohokrát. Príkladom sú predsezónne testy v roku 2008 v Barcelone, domovskej krajine Fernanda Alonsa.
Práve dvojica Alonso – Hamilton bola v sezóne 2007 tvárou McLarenu. Obaja prehrali boj o titul s Kimim Räikkönenom z Ferrari. Obaja o jediný bod. A obaja najmä preto, že bojovali medzi sebou, pripravovali sa o body, čo využilo Ferrari.
Napätie bolo enormné. Niektorí Alonsovi fanúšikovia si voči Hamiltonovi dovoľovali viac, než bolo únosné, čo sa prejavilo práve začiatkom roka 2008.
Matthew Taylor pre The Guardian niekoľko mesiacov po testoch napísal: „Hamilton bol na predsezónnych testoch vo februári v Barcelone konfrontovaný skupinou španielskych fanúšikov so začiernenými tvárami a v tričkách s nápisom Hamiltonova rodina. Britského jazdca vybučali a nazvali ho čiernym hovnom.“
Aj počas vypätej sezóny 2021, keď Hamilton bojoval o titul s Verstappenom, došlo k zbytočnej reakcii. Smutnejšie je však to, že tentoraz to bolo z úst trojnásobného majstra sveta Nelsona Piqueta. Jeho dcéra Kelly je partnerkou Verstappena a matkou ich dcéry Lily.
Medzi oboma jazdcami došlo v danom roku počas Veľkej ceny Veľkej Británie k nehode, po ktorej skončil Verstappen v nemocnici, zatiaľ čo Hamilton preteky vyhral. „Brazílčan Lewisa za túto haváriu kritizoval a vo svojej tiráde označil Hamiltona termínom neguinho. To možno preložiť vľúdne ako ‚černoško‘, no v oveľa drsnejšom výklade to znamená aj ‚neger‘.“
Piquet urážal Hamiltona aj v minulosti. Po sezóne 2016, v ktorej vtedajší pilot Mercedesu prehral boj o titul s tímovým kolegom Nicom Rosbergom, povedal, že keby sa Lewis „nezaplietol do sexu s mužmi, bol by víťazom“. Aliancia LGBTI+ Piqueta zažalovala a súd rozhodol, že musí zaplatiť odškodné vo výške 950-tisíc dolárov za morálnu ujmu.
Iné svety
Hamiltonova kariéra priniesla mnoho pamätných momentov. Zrejme navždy sa s ním bude spájať finále sezóny 2021, keď po veľmi neortodoxnom riešení situácie zo strany riaditeľa pretekov prišiel Hamilton o potenciálny ôsmy titul majstra sveta.
Dnes už bývalý riaditeľ pretekov Michael Masi v snahe vyhnúť sa ukončeniu dramatickej sezóny jazdou za bezpečnostným vozidlom nedodržal predpisy týkajúce sa takýchto situácií, čím dostal Hamiltona do neférovej nevýhody. Z nej ťažil Verstappen, ktorý ho v poslednom kole predbehol a získal svoj prvý titul majstra sveta.
Sawyer sa na túto situáciu pozerá možno trochu naivne objektívom idealistu:
„Mercedes podal odvolanie proti Verstappenovmu víťazstvu, ale nakoniec ho na Lewisovu žiadosť stiahol. Nechcel získať titul takýmto spôsobom. V dokonalom svete by to Max cítil rovnako. Pozná pravidlá výjazdov bezpečnostného vozidla ako ktokoľvek iný a vedel, že vďaka tejto zmene sa ocitol vo výhode.“
„Existuje svet, v ktorom Max Verstappen urobí správnu vec. Ako športovec. Ale toto nie je ten svet, pretože v tomto svete je v banku naraz veľa i málo. Správna vec by stála príliš veľa a súčasne by za to bolo príliš málo.“
Sawyer píše, že existuje svet, v ktorom síce Verstappen má možnosť predbehnúť Hamiltona a tým ho pripraviť o jeho ôsmy titul majstra sveta a získať svoj prvý, no „Max pribrzdí a prejde cieľovou rovinkou za Lewisom na druhom mieste, ktoré si zaslúži, a nie na prvom, ktoré si nezaslúži. Ale toto nie je ten svet, pretože víťazstvo znamená viac, ako urobiť správnu vec. A to je vážny problém“.
To je len jeden z príkladov, keď sa niektoré Sawyerove úvahy zdajú byť trochu odtrhnuté od reality a fungovania F1. Áno, v ideálnom a šľachetnom svete by to mohlo byť tak, ako píše. Na druhej strane sú v F1 obrovské peniaze, sponzorské zmluvy a záujmy.
Bolo nereálne od Verstappena očakávať, že po takej náročnej a vypätej sezóne sa len tak vzdá titulu. Zaslúžil si ho rovnako ako Hamilton. Navyše Hamiltona o titul nepripravil on, keďže neporušil žiadne pravidlá, ale riaditeľ pretekov.
Výnimočný
Hráč amerického futbalu Tom Brady povedal v lete 2022 na adresu Hamiltona pre denník USA Today: „Podľa mňa je umelec. Myslím, že keď sa pozrie na pretekársku dráhu, vidí ju inak ako všetci ostatní. Ako každý veľký športovec, aj on má svoj jedinečný spôsob, ako veci robiť – ostatní sa na niečo pozerajú jedným spôsobom, ale on to vidí inak. Vytvára stratégie a zvláda tlak, ako iní nedokážu. Myslím si, že na trati vidí jazdné línie, ktoré nikto iný nevidí.“
O Hamiltonových kvalitách napriek aktuálnemu menej vydarenému obdobiu niet pochýb. Okrem výkonov na trati sa ešte na začiatku kariéry rozhodol, že bude chcieť čo najviac času venovať fanúšikom.
Vo svojej knihe My Story z roku 2007, z ktorej Sawyer čerpal pomerne veľa citácií, Hamilton spomína na svoju prvú návštevu F1 počas Veľkej ceny Belgicka 1997, kde bol spoločne so svojím otcom hosťom tímu McLaren:
„Pamätám si, ako som sa tam prechádzal s otcom a stretli sme Eddieho Irvinea. Rozhodli sme sa, že ho požiadame o autogram. Stál som tam s obdivom a čakal, kým mi podpíše knihu, ale on sa na mňa pozrel a len tak odišiel. Nikdy som nezabudol na to, ako som sa cítil.“
O desať rokov neskôr Hamilton počas svojej prvej sezóny v F1 vyhral pred domácimi fanúšikmi v Silverstone kvalifikáciu. Do jednej odpovede na otázku, ktorá súvisela s tým, že ho niekdajší šéf tímu Williams Frank Williams označil za superčloveka, vložil ponaučenie zo situácie, keď sa vytúženého autogramu nedočkal.
„Z vlastnej skúsenosti si pamätám, že keď som sa dostal do kontaktu s jazdcami Formuly 1, chcel som byť trochu iný. Chcel som, aby ma ľudia mohli osloviť a aby som im mohol venovať čo najviac času. To je niečo, čo niektorí jazdci Formuly 1, keď som bol mladší, nerobili.“
Sawyer vo svojej knihe prináša analytický až filozofický pohľad na Hamiltona, ktorý je porovnávaný s inými športovcami amerického alebo svetového významu. Na viac ako tristo stranách sa síce nedozvedáme doteraz neznáme zákulisné informácie, no autor sa rozhodol komentovať a analyzovať výroky, ktoré odzneli v minulých rozhovoroch či na tlačových konferenciách.
Napriek častej glorifikácii Hamiltona, ktorá by mala byť pri aktívnom kritickom myslení čitateľa do istej miery utlmená, to nemusí byť problém. Vďaka tomuto prístupu autora totiž dostávame ďalší pohľad na to, čo Hamilton ako osobnosť znamená pre svojich fanúšikov, zástupcov Afroameričanov či menšín.
