Benedict Wells v New York Times

Benedict Wells v New York Times

Keď nemecky píšuceho autora preložia do angličtiny, je to vždy veľká vec a potvrdenie kvalít jeho tvorby. A keď o ňom napíše rešpektovaný denník New York Times, je jasné, že má našliapnuté na veľkú kariéru. Práve to sa darí nemecko-švajčiarskemu autorovi Benedictovi Wellsovi, ktorému sme v slovenčine vydali prekrásnu knihu Na konci samoty. Práve táto kniha, ktorá získala Cenu Európskej únie za literatúru za rok 2016, vychádza už aj v Spojených štátoch amerických. 

Román na konci samoty rozpráva o samote, utrpení a priepastiach spôsobených životom, ktorý vás privedie k sladkotrpkému poznaniu o pominuteľnosti bytia. Hovorí o pohnutom detstve ako o neviditeľnom nepriateľovi, o ktorom nikdy neviete, kedy zaútočí. Julesovo bezstarostné detstvo tragicky naruší náhla smrť rodičov. Spolu so svojimi dvoma súrodencami odchádza do internátnej školy. Jules je bolestne uzavretý vo svojom vnútornom svete, kým si vedľa neho do lavice nesadne červenovlasá Alva. Spája ich čosi oveľa viac než len obyčajné priateľstvo, no na prahu dospelosti sa ich cesty rozdelia. Opäť sa stretnú až po rokoch. Zdá sa, že konečne prišiel čas naplniť vzájomnú lásku a vynahradiť si dlhé obdobie odlúčenia, no ťažká minulosť ich opäť akosi doženie...

V rozhovore pre New York Times Wells, ktorý veľkú časť detstva strávil v internátnych školách, priznáva, že práve tieto skúsenosti mu pomáhajú písať. O svojej štvrtej a prelomovej knihe hovorí, že je iná. Kým predtým sa na stratu a smútok pozeral s iróniou a sarkazmom, niečo »ma stále nútilo konfrontovať smrť znovu a znovu. Chcel som objaviť, kde ľudia nachádzajú odvahu čeliť jej.«

Celý článok si prečítate na webe New York Times.